KINO IKON 1/2021

Recenzovanú rubriku Studium reprezentuje v prvom „pandemickom“ čísle tohtoročného Ikonu štúdia Miroslava Vlčeka venovaná prvej dekáde fungovania Audiovizuálneho fondu, tu s fokusom na podporu slovenskej dokumentárnej tvorby pre kiná. Jedna z hlavných línií časopisu o kinematografickej filozofii pokračuje článkom Terezy Hadravovej o kognitivizme a filmovej teórii, plus rozhovorom s popredným nemeckým filmozofom Berndom Herzogenrathom. Ďalšom témou čísla je tvorba Volkera Schlöndorffa, o ktorom nielen písal ale aj s ním urobil pôvodný rozhovor Martin Palúch u neho doma v Berlíne. Druhá kľúčová línia posledných čísel časopisu sa venuje spojeniam filmu a výtvarného umenia, resp. filmom výtvarníkov. Tentoraz sa Franz Milec zameral na filmovú a video tvorbu Vladimíra Kordoša. V sekcii Dvojdotyk sa autorky Jana Wild a Petra Hanáková venujú pop fenoménom v kontexte filmovej kultúry. V rubrike reflexií sa Radka Hoffmanová zamerala na nedávno ocenený seriál Eufória.

V recenzovanej rubrike Studium dominuje text Jany Dudkovej venovaný obrazom mládeže, revolúcie a konformizmu v slovenskej televíznej tvorbe na začiatku deväťdesiatych rokov. V prvej tematickej rubrike Audiovizuálne dedičstvo sa číslo venuje prvému medzinárodnému semináru o výskume, reštaurovaní distribúcii a programovaní filmov, ktorý sa v decembri 2018 uskutočnil v Kine Lumière, tým že publikuje rozšírené príspevky Jonathana Owena a Daniela Birda. Prvé číslo zároveň v druhom tematickom bloku otvára novú rubriku, líniu textov (prekladov i pôvodných textov renomovaných svetových i domácich autorov) venovaných spojeniam filmu a filozofie, ktorú pripravili a aj v ďalších číslach budú pripravovať Tereza Hadravová a Andrea Slováková. Kľúčovou štúdiou tohto čísla a rubriky sa stal text Temné slnká a jasná planéta od Thomasa Elsaessera venovaný filmu Larsa von Triera Melanchólia.

Recenzovanú rubriku Studium tentoraz tvoria dve výrazné české štúdie, jedna venovaná problematike francúzsko-československých filmových koprodukcií v rokoch 1958 – 1970 (David Čeněk), druhá sa venuje filmov od výtvarníkov, konkrétne tvorbe Miloša Šejna z prelomu 70. a 80. rokov (Martin Blažíček). Téma výtvarného umenia a filmu, uvádzania filmov v galériách, pokračuje aj v ďalších príspevkoch – šéf festivalu v Oberhausene L.-H. Gass píše o skulpturálnosti filmu, Franz Milec sa zameral na tvorbu Ľubomíra Ďurčeka, Jozef Červenka upozornil na výstavný projekt Bélu Tarra vo Viedni a Denisa Jašová sa venovala tvorbe Mayi Deren. V pravidelnej rubrike Kinematografická filozofia jej autorky pripravili rozhovor s americkým filmovým teoretikom Timothym Corriganom Etika a estetika reálneho; súčasťou rubriky sa stal aj preklad jeho textu Film a pavučina popisu. Číslu dominuje rozsiahla diskusia o filme Juraja Šlauku Punk je hned!

Zborník Stopy začiatkov tvorí súbor príspevkov z jubilejného 20. ročníka výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 21. až 24. októbra 2021 v Krpáčove. Hlavná téma sa v kontexte pripomínania 100. výročia zrodu slovenskej kinematografie dotýkala jedného z jej kľúčových fenoménov: vymedzovania počiatkov, pôvodnosti, prvosti, bodov pripojení i zlomov, reštartov, období progresu, kríz, normalizácií. Zdanlivo jednoduché pomenovanie otvára možnosti reflexie najrôznejších aspektov storočného vývoja filmovej kultúry na Slovensku, jej inštitúcií, tvorby, reflexie. Autori štúdií: Peter Michalovič, Katarína Mišíková, Petr Mareš, Juraj Oniščenko, Martin Ciel, Luboš Ptáček, Zuzana Nemčíková, Josef Rauvolf, Josef Fulka, Monika Mitášová, Jana Bébarová, Martin Boszorád, Juraj Malíček, Petra Hanáková, Ján Kralovič, Martin Palúch, Jana Dudková, Michal Babiak.

Aj druhé číslo jubilejného 25. ročníka časopisu sa venuje predovšetkým storočnici našej kinematografie. Rubriku STUDIUM reprezentuje rozsiahla analýza práce so zvukom v strihovom filme S. Loznicu Blokáda od J. Slavíka. V pokračujúcej jubilejnej rubrike Prvé storočie (1921 – 2021) uvádzame príspevky o menej známych kapitolách dejín slovenskej kinematografie – esej o možnostiach historickej interpretácie i fenoméne „filmu dejín“, o problémoch formy v slovenských strihových filmoch minulého storočia i pokračovanie štúdie o nerealizovaných scenároch E. Grečnera. V rubrike venovanej kinematografickej filozofii sa český filozof Jakub Čapek venuje filmu ako performatívnej filozofii a etike. Eva Vženteková pripravila rozsiahly rozhovor o filme Cenzorka s jeho tvorcami P. Kerekesom a I. Ostrochovským. Za okrajom sleduje Josef Fulka Bondovu cestu do hlubin noci v poslednej bondovke. V reflexiách sa číslo venuje tak novým švédskym filmom, ako aj menej známym filmovým rolám J. P. Belmonda.