Prípad Barnabáš Kos

Muž, ktorý luže (1968) Rozprávanie založené na neustálej konfrontácii pravdy a klamu, skutočnosti a predstierania, slova a obrazu. Jeho hrdinom je neznámy cudzinec, ktorý zavíta do istého malého slovenského mesta. Svojimi podmanivými, aj keď často len ťažko uveriteľnými historkami o hrdinovi miestneho odboja obyvateľov mesta stále viac mystifikuje a postupne si tak získava priazeň i lásku hneď niekoľkých žien. Eden a potom... (1970) V kaviarni zvanej Eden sa schádza skupinka znudených, apatických študentov. Jedného večera však do baru zavíta neznámy cudzinec a zláka ich k neobvyklej hre. Odvedie ich do ďalekej exotickej krajiny, no ešte predtým im podá akúsi psychotropnú látku, v dôsledku čoho sa u nich začnú stierať hranice medzi predstavami a skutočnosťou.

Balada o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. Dramatický príbeh uzavretého a neprístupného hrnčiara Martina Lepiša, ktorého dedinčania považujú za pôvodcu niektorých živelných pohrôm. Na základe falošných udaní stratil ženu, dom aj slobodu. Po rokoch sa vracia do rodnej dediny. Minulosť však nemožno prekonať a priepasť, ktorá delí hrnčiara od dedinčanov, je priveľká. S nasadením vlastného života zachráni stádo dobytka, ktoré sa vysoko v horách ocitne ohrozené lesným požiarom. Ani tento statočný čin mu však nevráti miesto v dedinskej pospolitosti.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner a nechtiac tak získava privilegované postavenie v tábore. Jeho vnútorný postoj sa však zmení po smrti priateľa a spoluväzňa Venžlaka. Zlosť a vzdor ho napokon privedú k otvorenej revolte. Film prináša nový pohľad na tému degradácie človeka v období fašizmu cez tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá nerovnej, nielen boxerskej hry.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Tichá radosť je psychologickou sondou do vnútra mladej ženy. Sústreďuje sa na bežné pracovné a súkromné problémy hlavnej hrdinky, 30-ročnej zdravotnej sestry Sone (Magda Vášáryová), ktorá je typickou, z radu nijako nevybočujúcou reprezentantkou svojej generácie. Dlho váha, či má odísť od manžela, s ktorým sa názorovo rozchádza, a rozbiť manželstvo upadajúce do stereotypu. Len veľmi pomaly v sebe nachádza silu a schopnosť poznať samu seba, samostatne sa rozhodovať a konečne aj viesť zmysluplný život. Tichá radosť je psychologickou štúdiou životných hodnôt generácie prežívajúcej a prekonávajúcej krízu stredného veku. Realisticky poňatý film Dušan Hanák obohatil jemnými symbolmi a poetickými metaforami. Vďaka herectvu Magdy Vášáryovej (cena za ženský herecký výkon na MF autorských filmov v San Reme) sa na diváka v kine prenáša čaro „tichej radosti", ktorú v niektorých okamihoch prežíva hlavná hrdinka.

„Tento film je o problémoch a túžbach dvoch nevlastných sestier. Psychologička Naďa a herečka Elena túžia po vzájomnej blízkosti a spolupatričnosti. Je to narcistický vzťah. Vždy ma zaujímalo to, čo je skryté, čo ľudí spája a rozdeľuje. V inej rovine sa tu hovorí o súkromných životoch v totalitnej spoločnosti. Spisovateľ Martin bojuje o svoju identitu a o právo žiť a pracovať tak, aby bol so sebou spokojný. Ale to je spoločná téma všetkých postáv nášho príbehu," povedal o svojom filme režisér Dušan Hanák. Autor sa tu opäť sústreďuje na materstvo ako základnú os ženskosti: kým Elene sa v neskoršom veku narodí prvé dieťa, Naďa prežíva krízu po operácii, ktorá ju pripravila o možnosť mať deti. Zároveň ide o stretávanie sa a míňanie troch rôznych osobností, troch márnych pokusov o šťastie.

Kolekcia deviatich dokumentárnych filmov režiséra Martina Slivku ponúka ucelený prierez jeho tvorbou z obdobia rokov 1963 – 1973 a zároveň obsahuje väčšinu z najvýznamnejších diel, ktoré tento výnimočný slovenský filmár a etnológ počas svojho života vytvoril. V širokom spektre tém sú zastúpené všetky dôležité oblasti, ktorým sa počas svojho nesmierne plodného tvorivého pôsobenia systematicky a konzekventne venoval, predovšetkým však umenie, folklór a ľudová tvorivosť. Prezentované diela sa nesporne radia medzi umelecky najhodnotnejšie spracovania týchto tém nielen v rámci tvorby Martina Slivku, ale i v celej histórii slovenskej kinematografie.