Případ pro začínajícího kata / Postava k podpírání

Veselohra o športke a o vášnivých stávkaroch. Trojicu mladých mužov privádza spoločné „športkárenie“ do rôznych nepríjemných a často komických situácií. Ich predstavy o rýchlom zbohatnutí sa však čoskoro rozplynú. Film je vtipnou karikatúrou túžby po ľahkom a pohodlnom zárobku prostredníctvom stávky v lotérii.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Veselohra z budovateľského obdobia v znamení dynamickej industrializácie slovenskej krajiny je príbehom mladého neskúseného dedinského dievčaťa, ktoré sa aj proti vôli svojich rodičov rozhodne odísť z vidieka do mesta a nájsť si tam prácu v novopostavenej továrni na výrobu dámskych pančúch. Po počiatočných zmätkoch a drobných kolíziách si pomaly zvyká na nové prostredie aj na cudzích ľudí a z naivnej vidiečanky sa postupne stáva mladá sebavedomá žena s celkom novými ideálmi.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Dej kostýmovej veselohry, nakrútenej podľa známej poviedky klasika slovenskej literatúry Janka Jesenského, sa odohráva v roku 1910 v istom malomeste, ktoré v tom čase žije prípravami na najväčšiu udalosť roka – slávnostný ples. Príchod vojenského oddielu však celé mestečko obráti hore nohami. Hoci sa nájdu hneď viacerí, ktorí sa z obáv o svoje snúbenice pokúsia plánovanú spoločenskú udalosť oddialiť, starosta mesta a veliteľ oddielu sa napokon dohodnú, že ples sa predsa len uskutoční.

„Pri písaní prvého vydania knihy Naše filmové storočie sme sa vyhýbali očareniu z nového, pretože nič tak rýchlo nezostarne. Kniha sa vypredala a my sme sa po piatich rokoch pozreli na ňu znovu. Sto filmov, ktoré v nej boli, ostali naše obľúbené. Ale pribudli k nim ďalšie. Na prelome milénia dozreli noví, sebavedomí a komplexní autori: Cuarón, Nolan, Sorrentino, Villeneuve, bratia McDonaghovci, ale zaujali nás aj výnimočné diela starších: O tele a duši Ildikó Enyediovej, či Sils Maria Oliviera Assayasa. A tak sme sa rozhodli rozšíriť prvé vydanie na 120 filmov a doplnili potrebné indexy. Vykročili sme do druhého filmového storočia.“ František Gyrárfáš a Juraj Malíček    

Publikácia Kult banality, je tretím titulom knižnej edície časopisu Kino Ikon Cinestézia, ktorá sa zameriava na publikovanie domáceho a svetového progresívneho myslenia o filme a audiovizuálnej kultúre. Zatiaľ čo banalita nemá dejiny, kultom banality sa umelci a myslitelia 20. storočia zdajú byť priam posadnutí. Od Duchampa a jeho readymade po Warhola, ktorý zrušil hranicu medzi umením a médiami, od Pereca a jeho „podobyčajnosti“ až po sociológov každodennosti, ospevovali ikony modernity obyčajnosť. Všetci banalite priznávali jednu cnosť: bola subverzívna. Prostredníctvom kultu, ktorý jej zasvätili, sa usilovali spochybniť zavedené inštitúcie – počnúc dielom, cez umelca až po galériu, múzeum alebo médiá. Dnes sa banality zmocňuje televízia a reality šou. Ale je kult, ktorý jej venujú, ešte stále zžieravý a podvratný? Úderná esej o zvratoch jedného storočia.

Režisér a scenárista Dimitrij Plichta nakrútil počas svojho života množstvo snímok, v ktorých zobrazoval najmä život mládeže. Nie je tomu inak ani vo filme Šerif za mrežami, ktorý sa odohráva za múrmi nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých. Hlavný hrdina Jakub sa z falošnej solidarity nechá odsúdiť za krádež, ktorú spáchal spoločne so „šerifom“ z partie. Verí, že po návrate do normálneho života bude odmenený poctou stať sa novým šerifom. V ústave však musí čeliť krutým podmienkam, výsmechu, šikane a tvrdej práci. Plichta citlivo vníma drsný svet hlavného hrdinu a snaží sa analyzovať, čo znamená pre mladých ľudí strata slobody.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.