Príbeh troch kamarátov – Yoricka, Andreja a ich lásky Marty sa odohráva v krutej, cynickej a násilnej dobe. Jedinou cestou úniku k šťastiu hlavných postáv je bláznovstvo. Juraj Jakubisko pristupoval k tvorbe inak ako jeho režisérski kolegovia. Často sa podieľal aj na príprave scenára a viac ako na obsahovú stránku filmu kládol dôraz na štylizáciu postáv a prostredia. Dôležité pre neho je výtvarné spracovanie filmu a svojská vízia sveta, v ktorej hlavnú úlohu zohráva abnormalita, bizarnosť a radosť zo života. Autori vtedajšej novej generácie neskladali účty minulosti, ale prežívali (s)nový, magický svet svojich postáv i samých seba.

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Film je zavŕšením Uhrovej pomyselnej trilógie reagujúcej na udalosti 2. svetovej vojny (Organ), jej koniec (Panna zázračnica) i povojnové obdobie. Ludová balada o troch dcérach je situovaná do obdobia kolektivizácie v 50. rokoch. Otec Majda chce zanechať majetok synovi, preto svoje tri dcéry posiela do kláštora. Keď však v čase kolektivizácie o všetko príde, útočisko môže nájsť jedine u nich. Podľa tradícií ľudovej balady, pomocnú ruku podá otcovi tá najmladšia. Autori (Uher a Bednár) budujú drámu o fanatizme postupne od ironickej drobnokresby stretnutí kláštornej čaty s vedením štátneho majetku až po konfliktný stret dvoch nezlučiteľných ideológií.

Dvojdielny televízny film je adaptáciou klasiky slovenskej literatúry, diela Miloslava Urbana Živý bič. Rovnako ako knižná predloha, aj film je dramaturgicky rozčlenený do dvoch častí. Osud Evy Hlavajovej je poznačený ťarchou, ktorú na seba vzala, keď chcela svojho muža Adama dostať domov z frontu. Podľahne dedinskému zvodcovi a pod tlakom dedinčanov spácha samovraždu. Po príchode Adama Hlavaja do Ráztok sa dovtedy pasívni obyvatelia začínajú búriť proti neľudským podmienkam v dedine. Filmové rozprávanie Martina Ťapáka je baladické a lyrizujúce, snímke nechýbajú ani tradičné odkazy na slovenský folklór a slovenskosť ako takú.

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.

Po úspešných a filmársky inovatívnych dielach Vlčie diery, Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač sa Bielik v ďalšom období zameral viac na divákov. Vo filmoch Jánošík a Majster kat ho viac ako filmová reč zaujímala umelecká invencia, dôraz kládol na farebnosť, výpravu svojich diel i dobové kostýmy. Majster kat je cenný v tom, že ako jeden z mála zobrazuje obdobie vpádu Turkov na územie Slovenska. Je príbehom dvoch priateľov – rybára Richardusa a posledného bratislavského kata Emila. Spája ich a nakoniec i rozdeľuje láska k jednej žene. Občas teatrálne herecké výkony neuberajú filmu na príťažlivosti, naopak, robia z neho aj po rokoch zaujímavé, hororové, ale i komické dielo.

Podobne ako vo svojom debute Pieseň o sivom holubovi reaguje Stanislav Barabáš na udalosti 2. svetovej vojny a SNP. Dvaja kamaráti – partizáni vlečú na štáb nehostinnými horami nemeckého zajatca i samých seba. Vznikajú medzi nimi vážne i menej vážne konflikty, nad ktorými neustále visí smrť. Doba a situácia stavia postavy do pozícií, keď jedna nemôže tú druhú ignorovať, ba dokonca ju musí i počúvať. Je jedno, či je priateľ či nepriateľ. Vizualizácia Vincenta Rosinca zmenila nekonečnú bielu krajinu na pútavé filmové prostredie. Postavy v ňom raz vynikajú, inokedy sa strácajú vo veľkej náruči prírody. V hlavných úlohách sa predstavili skvelí Ivan Rajniak a Vlado Müller.

Režisér a scenárista Dimitrij Plichta nakrútil počas svojho života množstvo snímok, v ktorých zobrazoval najmä život mládeže. Nie je tomu inak ani vo filme Šerif za mrežami, ktorý sa odohráva za múrmi nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých. Hlavný hrdina Jakub sa z falošnej solidarity nechá odsúdiť za krádež, ktorú spáchal spoločne so „šerifom“ z partie. Verí, že po návrate do normálneho života bude odmenený poctou stať sa novým šerifom. V ústave však musí čeliť krutým podmienkam, výsmechu, šikane a tvrdej práci. Plichta citlivo vníma drsný svet hlavného hrdinu a snaží sa analyzovať, čo znamená pre mladých ľudí strata slobody.

Film sa odohráva v luxusnom tatranskom bare. V ňom sa rodia aj umierajú malé sny, malých postáv. Dve úradníčky si celý rok šetria peniaze na niekoľko bezstarostných dní, dvaja inštalatéri hľadajú erotické dobrodružstvo, stavebný majster spreneveril peniaze a neuznaný vynálezca holduje kvôli politickej situácii alkoholu... Herci dostali veľký priestor pre improvizáciu. Nakrúcalo sa s kontaktným zvukom, na niekoľko kamier súčasne, čo umožnilo zachytiť neopakovateľné okamihy z rôznych uhlov pohľadu. Vďaka inovatívnym postupom, civilnému herectvu a vynikajúcemu scenáru Tibora Vichtu sa tento film radí k najlepším v dejinách slovenskej kinematografie.