Cinepur č. 166 prináša tematické číslo venované novému nemeckému filmu a súčasnej podobe jednej z najvýraznejších európskych kinematografií. Číslo sa pozerá na nemecký film nielen cez jednotlivé snímky a režisérske osobnosti, ale aj v širších spoločenských, historických a kultúrnych súvislostiach.

Hlavná téma sa venuje napríklad nemeckému antiheimatfilmu, súčasnej produkcii a výrazným tvorcom a hereckým osobnostiam. Nechýba ani portrét Sandry Hüller, jednej z najvýraznejších európskych herečiek súčasnosti. Okrem tematických textov číslo ponúka aj rozhovory, filmové reflexie, reportáž z MFF Karlovy Vary, recenzie a ďalšie pravidelné rubriky časopisu Cinepur.

Cinepur č. 166 tak ponúka komplexnejší pohľad na to, kam sa nemecká kinematografia dnes uberá, aké témy rieši a aké miesto zaujíma v súčasnom európskom filme.

Filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových, ktorej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja, ktorý sa pred časom pridal k partizánom.

Monografia Karola Mišovica Karol Machata. Herec v zrkadle dejín, je publikácia približujúca umelecké aj životné osudy jedného z najvýznamnejších slovenských hercov 20. storočia. Autor na základe dobových prameňov, spomienok pamätníkov, audiovizuálnych materiálov i vlastných hypotéz približuje výnimočnosť a špecifickosť hercovej osobnosti, no vyhýba sa nekritickej adorácii. Kniha nie je kompilátom zákulisných príhod a dejepisných skratiek, ale odborným pohľadom snažiacim sa objasniť fakt, prečo bol Karol Machata už za života považovaný za legendu slovenského herectva. Publikácia sa pritom nesústreďuje výhradne na kariéru jedného herca a analýzu konkrétnych, dnes už ikonických výkonov, ale snaží sa Machatovo herectvo vnímať cez širšie spoločensko-politické a estetické súvislosti. Usiluje sa podať plastické svedectvo o vývoji slovenského divadla, filmu a rozhlasu od konca štyridsiatych rokov až po záver posledného desaťročia minulého milénia, a to práve cez herecký profil Karola Machatu.

Najnovšie vydanie filmového magazínu prináša bohatý výber reportáží, rozhovorov, portrétov, kritík a tematických analýz zo sveta filmu, audiovízie a súčasnej kultúry.

V čísle nájdete reportáž z festivalu v Cannes, rozhovor s renomovaným ruským filmovým kritikom Antonom Dolinom, portrét japonského režiséra Hirošiho Tešigaharu či zamyslenie nad fenoménom českého spirituálneho filmu. Nechýbajú ani texty o videohrách, hudbe, seriáloch a aktuálnych spoločenských témach presahujúcich hranice kinematografie.

Hlavnou témou vydania je exil a jeho podoby v súčasnej audiovizuálnej tvorbe. Autori sa venujú exilovej animácii, bieloruskému filmu medzi represiou a slobodou, dokumentom o ukrajinskom exile či obrazom iránskej diaspóry.

Obsah čísla:

• editorial a reportáž z Cannes
• filmové eseje, portréty a rozhovory
• kritiky filmov a kníh
• texty o seriáloch, videohrách a filmovej hudbe
• tematický blok venovaný exilu v súčasnom filme a audiovízii

Ideálne čítanie pre filmových fanúšikov, študentov filmových odborov aj všetkých, ktorí sa zaujímajú o súčasnú kultúru a spoločenské dianie.

Výber filmov predstavuje tvorbu Vladimíra Pikalíka, výraznej osobnosti slovenskej animácie 80. rokov. Obľúbené príbehy o Jožinkovi, hravá séria s postavičkou Gongo i poetické rozprávky Neposlušné koliesko a Chlapček z hviezdy spája jemný humor, fantázia a citlivé morálne posolstvo. Pikalík ako „profesionalizovaný amatér“ vytváral svet plný obrazotvornosti, láskavosti a tvorivej hravosti, ktorý oslovuje deti aj dospelých. Gongo a budíky / Gongo and the Alarm Clocks (1980), 7 min. 56 s. Gongo a televízory / Gongo and the Television Sets (1980), 7 min. 40 s. Gongo a práčka / Gongo and the Washing Machine (1981), 8 min. 29 s. Ako Jožinko menil, až vymenil / How Jožinko Swapped and Swapped Again (1981), 6 min. 38 s. Jožinkova rybačka / Jožinko´s Fishing Trip (1981), 6 min. 27 s. Ako sa Jožinko prestal báť / How Jožinko Stopped Being Afraid (1982), 8 min. 2 s. Neposlušné koliesko / The Naughty Little Wheel (1983), 7 min. 59 s. Chlapček z hviezdy / The Boy from the Star (1984), 9 min. Jožinko v ZOO / Jožinko at the ZOO (1986), 8 min. 5 s. Jožinkovo vesmírne dobrodrúžstvo / Jožinko´s Space Adventure (1990), 10 min. 12 s.  

Cinepur 164 prináša pestrú kolekciu textov, ktoré mapujú súčasné aj historické podoby filmu, seriálov, hudby či videohier, a zároveň otvárajú širšie kultúrne a spoločenské témy.

Úvodný editorial Jindřišky Bláhovej sa venuje fenoménu Věry Chytilovej ako tvorivej anomálie, ktorá zásadne ovplyvnila podobu česko-slovenskej kinematografie. Report z festivalu Sundance 2026 od Martina Kudláča sleduje premeny filmových žánrov a tematiku sexuality v súčasnej tvorbe. V sekcii Zoom sa Pavel Sladký zaoberá filmom Rose a otázkami identity a sebaprijatia.

Rubrika Flashback prináša pohľad na Cronenbergovu Muchu ako netradičný politický príbeh, zatiaľ čo portrét režisérky Jane Schoenbrun skúma horor ako nástroj vyjadrenia identity. Fenomén neskorého socializmu a raného kapitalizmu analyzuje Luboš Ptáček cez koncept „falošných rajov“.

Osobitnú pozornosť venujeme aj tvorcom – rozhovor s Mirom Remom približuje jeho pohľad na film ako životnú skúsenosť. Seriálová sekcia reflektuje fenomén fanúšikovskej pornografie, zatiaľ čo herná rubrika sa venuje svetu Avatar: Frontiers of Pandora. Mimo kina sa pozrieme na experimenty umelej inteligencie v projekte On This Day.

Hudobná rubrika analyzuje estetiku Wong Kar-waia a jeho prácu so soundtrackom, profil predstavuje Andreu Szelesovú ako výraznú osobnosť súčasnej scény.

Kritická sekcia prináša recenzie filmov, ktoré sa zaoberajú rodinnými vzťahmi, mocou, historickou pamäťou či morálnou odvahou.

Ťažiskom čísla je tematický blok „České anomálie“, ktorý skúma špecifiká českej kinematografie – od hľadania gangsterky, cez experimenty s naratívom, až po fenomén filmov určených priamo na video. Nechýbajú ani analýzy tém ako coming out, susedský horor či reinterpretácie archetypálnych príbehov Adama a Evy.

Celé číslo ponúka mnohovrstevnatý pohľad na audiovizuálnu kultúru – od festivalových trendov až po okrajové žánre a spoločenské fenomény.

Autor publikácie Martin Palúch prináša alternatívny pohľad na dejiny slovenského filmu z perspektívy vývoja strihovej formy dokumentárneho žánru z obdobia rokov 1938 – 2025. Okrem historickej línie, sleduje aj teoretickú reflexiu kompilačného filmu (j. Leyda), ale len v kontexte príkladov zo slovenskej kinematografie. Všíma si propagandistický potenciál diel. Osvetľuje politické zámery, pre ktoré vznikli, popisuje ciele, ktoré mali naplniť, aby recyklované kontexty účelne vplývali na dobových recipientov. Osobitnou kapitolou sú príklady umeleckého experimentovania so strihovou formou, ktoré originálnym spôsobom obohatili tvorivý potenciál slovenskej kinematografie.

Pravidelná rubrika venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov, ktorí sa venovali rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam: uvádzaniu českých nemých filmov v Bratislave a Košiciach, histórii krátkeho strihového filmu u nás, tvorbe Martina Šulíka, fenoménu slovenskej filmovej paródie alebo používaniu Ai v dokumentárnej tvorbe. Číslu dominujú dialogické formáty: najprv rozsiahly rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a mnohosti jej aktivít a podujatí, ktoré realizovala. Následne diskusia s režisérom Martinom Kollarom o filme Letopis, ktorú viedol Peter Michalovič. V rubrike Zoom sa opäť venujeme fenoménu novej vlny a limitom politického modernizmu v článku Jana Šímu. V sekcii filmových a literárnych reflexií sleduje stav súčasnej poľskej hranej kinematografie alebo sa venujeme histórii žánru sci-fi v rámci talianskej kinematografie. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach.