3x Paľo Bielik

Slnko v sieti (1962) Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Film je označovaný za začiatok československej novej vlny. Organ (1964) Dramatický príbeh z obdobia vojnovej Slovenskej republiky. Vo františkánskom kláštore sa pred fašistami ukryje mladý poľský vojnový zbeh, nadaný organista. Práve kvôli talentu sa dostáva do konfliktu s miestnym regenschorim, človekom obmedzeným nielen duchovne, ale aj ľudsky. Tri dcéry (1967) Aktualizácia starej ľudovej balady o otcovi a jeho troch dcérach. Starý Majda po vyvlastnení jeho majetku hľadá útočisko u svojich troch dcér, ktoré kedysi sám poslal do kláštora, aby nemusel deliť statok. Jedine najmladšia dcéra je aj napriek vyhosteniu z kolektívu svojich radových sestier ochotná sa oňho postarať.

Kristove roky (1967) Andrej (Vlado Müller) a Juraj (Jiří Sýkora) sú bratia. Andrej, stíhací pilot, je od prírody bojovný a odhodlaný. Maliar Juraj, Slovák žijúci v Prahe, sa po tridsiatke trochu bezradne zamýšľa nad bezcieľnosťou svojho dovtedajšieho života. Dlho žil nezáväzne a bezstarostne, no už nadišiel čas, keď sa konečne treba rozhodnúť - vybrať si medzi dvomi ženami, medzi dedinou a mestom, dať prednosť tvorbe alebo remeslu. Túži robiť umenie, ale zároveň dobre vie, že sa musí niečím živiť. A tak si postupne uvedomuje, akú zodpovednosť má voči svojím blízkym, a napokon dospieva k poznaniu, že by mal začať žiť svoj život nanovo a lepšie. Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Mozaikovité podobenstvo sa síce odohráva v bližšie neurčenom čase a priestore, avšak šialený svet bez ideálov, plný násilia, cynizmu a beznádeje, ktorý pred nami zobrazuje, v mnohých ohľadoch veľmi silne pripomína spoločenskú atmosféru v Československu po auguste 1968 Sedím na konári a je mi dobre (1989) Tragikomické ohliadnutie sa za koncom druhej svetovej vojny a obdobím nástupu komunistickej mašinérie. Na tomto pozadí sa odohráva chvíľami až snový príbeh troch hlavných protagonistov - komedianta Pepeho, frontového vojaka Prengela a židovského dievčaťa Ester, ktoré sa vracia z koncentračného tábora. Traja ľudia bez domova sa snažia naplniť svoju predstavu o šťastí. Vybrali si však zlú dobu.

Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov

Dvojdielny televízny film je adaptáciou klasiky slovenskej literatúry, diela Miloslava Urbana Živý bič. Rovnako ako knižná predloha, aj film je dramaturgicky rozčlenený do dvoch častí. Osud Evy Hlavajovej je poznačený ťarchou, ktorú na seba vzala, keď chcela svojho muža Adama dostať domov z frontu. Podľahne dedinskému zvodcovi a pod tlakom dedinčanov spácha samovraždu. Po príchode Adama Hlavaja do Ráztok sa dovtedy pasívni obyvatelia začínajú búriť proti neľudským podmienkam v dedine. Filmové rozprávanie Martina Ťapáka je baladické a lyrizujúce, snímke nechýbajú ani tradičné odkazy na slovenský folklór a slovenskosť ako takú.

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.

Medená veža je dobrodružno-romantický príbeh troch kamarátov a jednej ženy odohrávajúci sa v atraktívnej scenérii Vysokých Tatier. Traja priatelia v podaní Ivana Mistríka, Ivana Rajniaka a Štefana Kvietika pracujú počas letnej sezóny vo vysokohorskej chate. Ich horalský život naruší príchod mladej študentky (Emília Vášáryová). Jasné vzťahy sa zamotajú a čaká ich vyústenie do tragického konca. K diváckemu úspechu filmu okrem špičkového hereckého obsadenia pomohol aj výborný scenár Ivana Bukovčana doplnený o fotogenické slovenské veľhory zachytené širokouhlými zábermi Karola Kršku