Pásla kone na betóne

Veselohra o spletitej histórii istého červeného dáždnika, ktorým vraj podľa miestnej legendy svätý Peter ochránil osirelú sestru glogovského farára pred náhlym prudkým lejakom. O niekoľko rokov neskôr je už z malej siroty krásna Veronika a o jej ruku sa uchádza mladý a nádejný právnik Juraj Vibra, ktorý do Glogovej prichádza, aby tu pátral po záhadne stratenom dedičstve po svojom dávnejšie zosnulom otcovi. Po tom, čo sa do Veroniky zamiluje, však pre neho celá záležitosť zrazu celkom stráca dôležitosť.

Po Pomocníkovi v poradí druhá filmová adaptácia diela z románovej tvorby Ladislava Balleka sa odohráva vo fiktívnej pohraničnej dedine na juhu Slovenska krátko po druhej svetovej vojne, kedy sa hranice štátov ešte len zakresľovali na mapy. Do druhej polovice 40. rokov sa dostávame cez retrospektívne spomínanie štyridsaťročného spisovateľa na vlastné detstvo. Na neistú dobu, boj colníkov a pašerákov či pestré postavy multikultúrneho južného Slovenska sa tak pozeráme z pohľadu päťročného chlapca.

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným poštárom Jakubom a krásnou Cigánkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus každodenného života, ktorému musí ružové snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka plné láskavého humoru ocenila rovnako odborná kritika ako i široké publikum doma a v zahraničí

Medená veža je dobrodružno-romantický príbeh troch kamarátov a jednej ženy odohrávajúci sa v atraktívnej scenérii Vysokých Tatier. Traja priatelia v podaní Ivana Mistríka, Ivana Rajniaka a Štefana Kvietika pracujú počas letnej sezóny vo vysokohorskej chate. Ich horalský život naruší príchod mladej študentky (Emília Vášáryová). Jasné vzťahy sa zamotajú a čaká ich vyústenie do tragického konca. K diváckemu úspechu filmu okrem špičkového hereckého obsadenia pomohol aj výborný scenár Ivana Bukovčana doplnený o fotogenické slovenské veľhory zachytené širokouhlými zábermi Karola Kršku

Orlie pierko voľne nadväzuje na úspešnú Medenú vežu. Starec (Ivan Mistrík) a Valér (Ivan Rajniak) sa po dvoch rokoch väzenia za pašeráctvo vracajú do Stratenej doliny. Otvoria opäť horskú chatu a pokúšajú sa viesť bezúhonný život. Navyknutí na ľahký zárobok a dobrodružstvo sa však postupne dostávajú do starých koľají. Divácky rovnako atraktívne pokračovanie je však postavené skôr na akcii a humornejšie ladených konfrontáciách medzi jednotlivými postavami, či už pašerákmi a financmi (Vlado Müller v úlohe nadporučíka Pardeka) alebo Valérom a mladou Tonkou. Pokračovanie tatranskej dobrodružnej romance, podobne ako iné Hollého filmy, je postavené predovšetkým na silnom príbehu podporenom výraznými charakterovými postavami. V tomto prípade dobrodružný príbeh ešte umocňuje atraktívna scenéria Vysokých Tatier a herecký koncert trojice Mistrík - Rajniak - Müller, ktorým výborne sekunduje Július Vašek v úlohe Prašivca.

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.