322

Veselohra o športke a o vášnivých stávkaroch. Trojicu mladých mužov privádza spoločné „športkárenie“ do rôznych nepríjemných a často komických situácií. Ich predstavy o rýchlom zbohatnutí sa však čoskoro rozplynú. Film je vtipnou karikatúrou túžby po ľahkom a pohodlnom zárobku prostredníctvom stávky v lotérii.

Orlie pierko voľne nadväzuje na úspešnú Medenú vežu. Starec (Ivan Mistrík) a Valér (Ivan Rajniak) sa po dvoch rokoch väzenia za pašeráctvo vracajú do Stratenej doliny. Otvoria opäť horskú chatu a pokúšajú sa viesť bezúhonný život. Navyknutí na ľahký zárobok a dobrodružstvo sa však postupne dostávajú do starých koľají. Divácky rovnako atraktívne pokračovanie je však postavené skôr na akcii a humornejšie ladených konfrontáciách medzi jednotlivými postavami, či už pašerákmi a financmi (Vlado Müller v úlohe nadporučíka Pardeka) alebo Valérom a mladou Tonkou. Pokračovanie tatranskej dobrodružnej romance, podobne ako iné Hollého filmy, je postavené predovšetkým na silnom príbehu podporenom výraznými charakterovými postavami. V tomto prípade dobrodružný príbeh ešte umocňuje atraktívna scenéria Vysokých Tatier a herecký koncert trojice Mistrík - Rajniak - Müller, ktorým výborne sekunduje Július Vašek v úlohe Prašivca.

Medená veža je dobrodružno-romantický príbeh troch kamarátov a jednej ženy odohrávajúci sa v atraktívnej scenérii Vysokých Tatier. Traja priatelia v podaní Ivana Mistríka, Ivana Rajniaka a Štefana Kvietika pracujú počas letnej sezóny vo vysokohorskej chate. Ich horalský život naruší príchod mladej študentky (Emília Vášáryová). Jasné vzťahy sa zamotajú a čaká ich vyústenie do tragického konca. K diváckemu úspechu filmu okrem špičkového hereckého obsadenia pomohol aj výborný scenár Ivana Bukovčana doplnený o fotogenické slovenské veľhory zachytené širokouhlými zábermi Karola Kršku

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Filmová adaptácia drámy Ivana Stodolu Bačova žena zachytáva neľahký život slovenských vysťahovalcov v časoch politického a sociálneho útlaku v období krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Mladý bača Ondrej Muranica utečie pred tyraniou maďarských gazdov do ďalekej Ameriky. Sny a nádeje na lepší a spravodlivejší život mu však zmarí banské nešťastie. Ondrej stratí pamäť a doma je vyhlásený za mŕtveho. Pri svojom návrate do vlasti po rokoch zistí, že jeho žena sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta.

Film zložený z troch samostatných satirických poviedok Petra Karvaša – Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň – veľmi vtipne a zároveň výstižne odhaľuje a kritizuje nedostatky vo fungovaní vtedajšej spoločnosti. Poviedky sú pospájané zábermi schvaľovacej komisie, ktorá si necháva film premietnuť, aby následne povolila či naopak zamietla jeho uvedenie do kín. Členovia komisie, ktorí sa v jednotlivých postavách na plátne spoznávajú, v prestávkach medzi premietaním vyjadrujú svoje pripomienky.