3x Paľo Bielik

Hudobno-tanečný film, ktorý možno na jednej strane vnímať ako úprimnú oslavu ľudovej umeleckej tvorivosti, na stane druhej ako pestrofarebnú agitku. Jeho príbeh rozpráva o mladých ľuďoch z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa stávajú nadšenými a oduševnenými členmi profesionálneho súboru ľudových piesní a tancov. Rámcujú ho ilustratívne obrázky podmanivej slovenskej krajiny, ale aj choreograficky dôsledné rekonštrukcie folklórnych tradícií, prezentovaných v dobovo štylizovanej podobe.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Epickú ságu vinohradníckej rodiny Habdžovcov z obdobia začiatku 20. storočia nakrútil režisér Andrej Lettrich podľa klasickej románovej predlohy Františka Hečka. Príbeh zasadený do vidieckeho prostredia juhozápadného Slovenska rozpráva o intrigách, rodinných nezhodách a boji o dedičstvo a moc. Od počiatku si film diváka podmaní silnými hereckými výkonmi i vypätými dramatickými situáciami a pôsobivou hudbou Zdeňka Lišku. Vďaka svojmu remeselne poctivému spracovaniu sa Červené víno rozhodne radí k najlepším slovenským kostýmovým dráma.

Psychologické drama sleduje příběh dvou stenotypistek, které po týdnu monotónní kancelářské práce hledají o sobotním večeru únik z každodenního stereotypu. První zvukový film Gustava Machatého propojuje realismus s poetickým viděním všedního městského života a odvážně experimentuje s využitím zvuku v rámci moderního filmového jazyka. Na svoji dobu tematicky i stylově progresivní film, podbarvený jazzovými melodiemi Jaroslava Ježka, vznikl podle námětu Vítězslava Nezvala. BR obsahuje řadu zajímavých bonusů, včetně slavného filmu Alexandera Hackenschmieda Bezúčelná procházka (1931).

Film zachycuje tragický příběh stárnoucí pradleny, z jejíž dřiny žije prostopášný manžel – násilník a alkoholik. Psychologické drama se sociálními motivy, jež námětově čerpá ze Zolova románu Zabiják, reprezentuje rozvinutým filmovým jazykem s progresivními montážními postupy a důrazem na symbolickou funkci detailu vrcholnou éru němé kinematografie.

Druhý celovečerný hraný film režiséra Dušana Rapoša vznikol na základe rovnomenného románu Eleonóry Gašparovej. Režisérovi sa v ňom podarilo verne zachytiť život a problémy mladých ľudí v mestskom prostredí – ich prvé strety s realitou, prvé vážne rozhodnutia, ale i prvé citové sklamania. Významným zdrojom výslednej atmosféry filmu sa stala pôvodná slovenská hudba, ktorú skomponoval Vašo Patejdl. Aj vďaka nej Fontána pre Zuzanu patrila svojho času ku kultovým filmom slovenskej kinematografie.

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.