Deň náš každodenný…

Filmová adaptácia drámy Ivana Stodolu Bačova žena zachytáva neľahký život slovenských vysťahovalcov v časoch politického a sociálneho útlaku v období krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Mladý bača Ondrej Muranica utečie pred tyraniou maďarských gazdov do ďalekej Ameriky. Sny a nádeje na lepší a spravodlivejší život mu však zmarí banské nešťastie. Ondrej stratí pamäť a doma je vyhlásený za mŕtveho. Pri svojom návrate do vlasti po rokoch zistí, že jeho žena sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta.

Dej kostýmovej veselohry, nakrútenej podľa známej poviedky klasika slovenskej literatúry Janka Jesenského, sa odohráva v roku 1910 v istom malomeste, ktoré v tom čase žije prípravami na najväčšiu udalosť roka – slávnostný ples. Príchod vojenského oddielu však celé mestečko obráti hore nohami. Hoci sa nájdu hneď viacerí, ktorí sa z obáv o svoje snúbenice pokúsia plánovanú spoločenskú udalosť oddialiť, starosta mesta a veliteľ oddielu sa napokon dohodnú, že ples sa predsa len uskutoční.

Veselohra o športke a o vášnivých stávkaroch. Trojicu mladých mužov privádza spoločné „športkárenie“ do rôznych nepríjemných a často komických situácií. Ich predstavy o rýchlom zbohatnutí sa však čoskoro rozplynú. Film je vtipnou karikatúrou túžby po ľahkom a pohodlnom zárobku prostredníctvom stávky v lotérii.

Veselohra z budovateľského obdobia v znamení dynamickej industrializácie slovenskej krajiny je príbehom mladého neskúseného dedinského dievčaťa, ktoré sa aj proti vôli svojich rodičov rozhodne odísť z vidieka do mesta a nájsť si tam prácu v novopostavenej továrni na výrobu dámskych pančúch. Po počiatočných zmätkoch a drobných kolíziách si pomaly zvyká na nové prostredie aj na cudzích ľudí a z naivnej vidiečanky sa postupne stáva mladá sebavedomá žena s celkom novými ideálmi.

Po Pomocníkovi v poradí druhá filmová adaptácia diela z románovej tvorby Ladislava Balleka sa odohráva vo fiktívnej pohraničnej dedine na juhu Slovenska krátko po druhej svetovej vojne, kedy sa hranice štátov ešte len zakresľovali na mapy. Do druhej polovice 40. rokov sa dostávame cez retrospektívne spomínanie štyridsaťročného spisovateľa na vlastné detstvo. Na neistú dobu, boj colníkov a pašerákov či pestré postavy multikultúrneho južného Slovenska sa tak pozeráme z pohľadu päťročného chlapca.

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.