Slávnosť v botanickej záhrade (akcia)

Balada o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. Dramatický príbeh uzavretého a neprístupného hrnčiara Martina Lepiša, ktorého dedinčania považujú za pôvodcu niektorých živelných pohrôm. Na základe falošných udaní stratil ženu, dom aj slobodu. Po rokoch sa vracia do rodnej dediny. Minulosť však nemožno prekonať a priepasť, ktorá delí hrnčiara od dedinčanov, je priveľká. S nasadením vlastného života zachráni stádo dobytka, ktoré sa vysoko v horách ocitne ohrozené lesným požiarom. Ani tento statočný čin mu však nevráti miesto v dedinskej pospolitosti.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner a nechtiac tak získava privilegované postavenie v tábore. Jeho vnútorný postoj sa však zmení po smrti priateľa a spoluväzňa Venžlaka. Zlosť a vzdor ho napokon privedú k otvorenej revolte. Film prináša nový pohľad na tému degradácie človeka v období fašizmu cez tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá nerovnej, nielen boxerskej hry.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným poštárom Jakubom a krásnou Cigánkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus každodenného života, ktorému musí ružové snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka plné láskavého humoru ocenila rovnako odborná kritika ako i široké publikum doma a v zahraničí.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, režisérovi a scenáristovi Dušanovi Hanákovi, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa s výnimočnou citlivosťou podarilo zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Film sa odohráva v luxusnom tatranskom bare. V ňom sa rodia aj umierajú malé sny, malých postáv. Dve úradníčky si celý rok šetria peniaze na niekoľko bezstarostných dní, dvaja inštalatéri hľadajú erotické dobrodružstvo, stavebný majster spreneveril peniaze a neuznaný vynálezca holduje kvôli politickej situácii alkoholu... Herci dostali veľký priestor pre improvizáciu. Nakrúcalo sa s kontaktným zvukom, na niekoľko kamier súčasne, čo umožnilo zachytiť neopakovateľné okamihy z rôznych uhlov pohľadu. Vďaka inovatívnym postupom, civilnému herectvu a vynikajúcemu scenáru Tibora Vichtu sa tento film radí k najlepším v dejinách slovenskej kinematografie.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.