Sviečková manifestácia alebo Bratislavský Veľký piatok

Balada o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. Dramatický príbeh uzavretého a neprístupného hrnčiara Martina Lepiša, ktorého dedinčania považujú za pôvodcu niektorých živelných pohrôm. Na základe falošných udaní stratil ženu, dom aj slobodu. Po rokoch sa vracia do rodnej dediny. Minulosť však nemožno prekonať a priepasť, ktorá delí hrnčiara od dedinčanov, je priveľká. S nasadením vlastného života zachráni stádo dobytka, ktoré sa vysoko v horách ocitne ohrozené lesným požiarom. Ani tento statočný čin mu však nevráti miesto v dedinskej pospolitosti.

Dvojdielny televízny film je adaptáciou klasiky slovenskej literatúry, diela Miloslava Urbana Živý bič. Rovnako ako knižná predloha, aj film je dramaturgicky rozčlenený do dvoch častí. Osud Evy Hlavajovej je poznačený ťarchou, ktorú na seba vzala, keď chcela svojho muža Adama dostať domov z frontu. Podľahne dedinskému zvodcovi a pod tlakom dedinčanov spácha samovraždu. Po príchode Adama Hlavaja do Ráztok sa dovtedy pasívni obyvatelia začínajú búriť proti neľudským podmienkam v dedine. Filmové rozprávanie Martina Ťapáka je baladické a lyrizujúce, snímke nechýbajú ani tradičné odkazy na slovenský folklór a slovenskosť ako takú.

Dokumentárny pohľad na prednovembrové, novembrové a ponovembrové udalosti roku 1989, ktoré formovali vývoj krajiny a ľudskosti. Film pre všetkých, ktorí nezabudli a nezabudnú ako aj pre tých, ktorí mnohé z udalostí nemali nikdy možnosť spoznať...

Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, režisérovi a scenáristovi Dušanovi Hanákovi, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa s výnimočnou citlivosťou podarilo zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.

Dokumentárny film o tom, ako človek môže zmeniť svet, ale nemôže to urobiť sám. Príbeh priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorých nazývali „generálmi tajnej cirkvi”, a ktorí zohrali významnú úlohu v boji proti totalite v Československu. Kritickí boli už voči Slovenskému štátu a zapojili sa do Slovenského národného povstania. Po príchode komunizmu boli prenasledovaní a strávili dlhé roky vo väzení. Napriek tomu po prepustení pokračovali vo svojej činnosti. Zakladali „krúžky“, malé ostrovy slobody, kde mohli ľudia slobodne myslieť a veriť. Šírili režimom zakázanú literatúru, vydávali samizdaty, organizovali podpisové akcie, púte a zhromaždenia. Vrchol ich úsilia bola Sviečková manifestácia, ktorej sa zúčastnili tisíce ľudí a nenásilne prejavili protest proti komunistickému režimu. O ich čine sa dozvedel celý svet. Netrvalo dlho a ich hnutie sa aktívne zapojilo aj do Nežnej revolúcie.