Tichá radosť

„Tento film je o problémoch a túžbach dvoch nevlastných sestier. Psychologička Naďa a herečka Elena túžia po vzájomnej blízkosti a spolupatričnosti. Je to narcistický vzťah. Vždy ma zaujímalo to, čo je skryté, čo ľudí spája a rozdeľuje. V inej rovine sa tu hovorí o súkromných životoch v totalitnej spoločnosti. Spisovateľ Martin bojuje o svoju identitu a o právo žiť a pracovať tak, aby bol so sebou spokojný. Ale to je spoločná téma všetkých postáv nášho príbehu," povedal o svojom filme režisér Dušan Hanák. Autor sa tu opäť sústreďuje na materstvo ako základnú os ženskosti: kým Elene sa v neskoršom veku narodí prvé dieťa, Naďa prežíva krízu po operácii, ktorá ju pripravila o možnosť mať deti. Zároveň ide o stretávanie sa a míňanie troch rôznych osobností, troch márnych pokusov o šťastie.

Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, režisérovi a scenáristovi Dušanovi Hanákovi, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa s výnimočnou citlivosťou podarilo zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.

Celovečerný hraný debut významného slovenského divadelného a televízneho režiséra Juraja Nvotu je komorným príbehom, odohrávajúcim sa začiatkom 30-tych rokov v predvojnovom Československu. Zložitý a tragický vzťah dospievajúceho dievčaťa a jej ambiciózneho otca sa odohráva vo veľmi jednoduchom a pôsobivom priestore malebnej krajiny – zdanlivo odrezanej od sveta, od akýchkoľvek významných dejinných, politických či spoločenských pohybov. Príchod nežiadúcej ľudskej bytosti vyvolá v každodennom živorení tohto provinciálneho spoločenstva najprv skoro nebadanú, neskôr potláčanú a napokon otvorenú a krutú drámu, ktorá spod fasády usporiadaného seriózneho života, vzťahov a prejavov vylúpne vášne, potláčané a dôkladne ukrývané emócie, prejavy lásky, nenávisti i pokusy o hľadanie vlastnej identity.

Oproti sebe stoja dvaja zásadoví, nekompromisní muži. Jeden má za sebou obyvateľov chudobnej dediny, druhý zákon. Konflikt čaká na vyvrcholenie v záverečnej prestrelke. Výstrely nakoniec padnú, no nestane sa to na divokom západe, ale na slovensko-poľskom pohraničí v neistých a často dramatických rokoch novozaloženej Československej republiky.

Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov

Čert nespí (1956) Film zložený z troch samostatných satirických poviedok Petra Karvaša – Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň – veľmi vtipne a zároveň výstižne odhaľuje a kritizuje nedostatky vo fungovaní vtedajšej spoločnosti. Boxer a smrť (1962) Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner a nechtiac tak získava privilegované postavenie v tábore. Kým sa skončí táto noc (1965) Slovenský film režiséra Petra Solana rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré si po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, o dvoch mladých inštalatéroch, hľadajúcich erotické dobrodruž- stvo, stavebnom majstrovi, ktorý spreneveril výplatu celej partie, neuz- nanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu, pričom celý dej sa odohráva počas jednej noci v prepychovom nočnom tatranskom podniku.