Vtáčkovia, siroty a blázni

Kristove roky (1967) Maliar Juraj, v Prahe žijúci Slovák, si po svojej tridsiatke stále viac a viac uvedomuje bezcieľnosť života, ktorý dovtedy viedol. Musí sa rozhodnúť medzi dvomi ženami, medzi dedinou a mestom, medzi tvorbou a remeslom. Túži po umení, no zároveň chápe, že sa niečím musí živiť. Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Mozaikovité podobenstvo sa síce odohráva v bližšie neurčenom čase a priestore, avšak šialený svet bez ideálov, plný násilia, cynizmu a beznádeje, ktorý pred nami zobrazuje, v mnohých ohľadoch veľmi silne pripomína spoločenskú atmosféru v Československu po auguste 1968 Sedím na konári a je mi dobre (1989) Tragikomické ohliadnutie sa za koncom druhej svetovej vojny a obdobím nástupu komunistickej mašinérie. Na tomto pozadí sa odohráva chvíľami až snový príbeh troch hlavných protagonistov - komedianta Pepeho, frontového vojaka Prengela a židovského dievčaťa Ester, ktoré sa vracia z koncentračného tábora. Traja ľudia bez domova sa snažia naplniť svoju predstavu o šťastí. Vybrali si však zlú dobu.

Maliar Juraj, Slovák žijúci v Prahe, si po tridsiatke so skrývanou bezradnosťou uvedomuje bezcieľnosť svojho doterajšieho života. Žije nezáväzne a bezstarostne. Musí sa rozhodnúť medzi dvomi ženami, medzi dedinou a mestom, medzi tvorbou a remeslom. Túži po umení a zároveň si uvedomuje, že sa niečím musí živiť. Postupne si vo vzťahu k blízkym ľuďom uvedomuje svoje životné postavenie, aby cez toto poznanie napokon skúsil začať žiť svoj život nanovo a lepšie.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Príbeh človeka, ktorý cez hrozbu nevyliečiteľnej choroby prehodnocuje svoj život, hodnoty aj ideály. Chápe svoju chorobu ako „trest“ za svoje nehumánne činy v 50. rokoch. V životnej kríze a v pokuse o vlastnú očistu naráža v kontakte s realitou na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu, individuálneho aj kolektívneho sebectva. So svojou chorobou aj životom sa však musí vysporiadať sám.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Epickú ságu vinohradníckej rodiny Habdžovcov z obdobia začiatku 20. storočia nakrútil režisér Andrej Lettrich podľa klasickej románovej predlohy Františka Hečka. Príbeh zasadený do vidieckeho prostredia juhozápadného Slovenska rozpráva o intrigách, rodinných nezhodách a boji o dedičstvo a moc. Od počiatku si film diváka podmaní silnými hereckými výkonmi i vypätými dramatickými situáciami a pôsobivou hudbou Zdeňka Lišku. Vďaka svojmu remeselne poctivému spracovaniu sa Červené víno rozhodne radí k najlepším slovenským kostýmovým dráma.

Vtipná ponáška na legendu o Jurajovi Jánošíkovi s využitím mnohých klišé oficiálneho slovenského folklóru je jednou z mála vydarených slovenských filmových paródií, možno dokonca jedinou. Nezabudnuteľný herecký výkon Jozefa Kronera v úlohe zbojníckeho kapitána Pacha Matrtaja, podporený dialógmi z pera Milana Lasicu a Júliusa Satinského, robí zo snímky ojedinelý zjav, ktorý sa v dejinách našej kinematografie zatiaľ nezopakoval.