Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra

Hudobno-tanečný film, ktorý možno na jednej strane vnímať ako úprimnú oslavu ľudovej umeleckej tvorivosti, na stane druhej ako pestrofarebnú agitku. Jeho príbeh rozpráva o mladých ľuďoch z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa stávajú nadšenými a oduševnenými členmi profesionálneho súboru ľudových piesní a tancov. Rámcujú ho ilustratívne obrázky podmanivej slovenskej krajiny, ale aj choreograficky dôsledné rekonštrukcie folklórnych tradícií, prezentovaných v dobovo štylizovanej podobe. V hlavných úlohách vystupujú zakladajúci členovia súborov SĽUKu a Lúčnice, ale napríklad aj mladý Vlado Müller.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Epickú ságu vinohradníckej rodiny Habdžovcov z obdobia začiatku 20. storočia nakrútil režisér Andrej Lettrich podľa klasickej románovej predlohy Františka Hečka. Príbeh zasadený do vidieckeho prostredia juhozápadného Slovenska rozpráva o intrigách, rodinných nezhodách a boji o dedičstvo a moc. Od počiatku si film diváka podmaní silnými hereckými výkonmi i vypätými dramatickými situáciami a pôsobivou hudbou Zdeňka Lišku. Vďaka svojmu remeselne poctivému spracovaniu sa Červené víno rozhodne radí k najlepším slovenským kostýmovým dráma.

Obrazy starého sveta (1972) Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa podarilo s výnimočnou citlivosťou zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu. Návraty k Obrazom starého sveta (2024) Filmová pocta tvorbe režiséra Dušana Hanáka zameriavajúca sa na jeho mimoriadne dielo Obrazy starého sveta (1972) v kombinácii so súvisiacimi krátkymi filmami Omša (1967) a Zanechať stopu (1970). Svojho času zakázané Obrazy starého sveta majú charakter slobodného, nezávislého kinematografického diela a hlboko ľudský rozmer napriek tomu, že vznikli po okupácii Československa v roku 1968, v čase najtvrdšej normalizácie. Dušan Hanák odkrýva zázemie ich vzniku, svoje názory a postrehy však vyjadria aj viaceré osobnosti, znalci a priatelia slobodnej filmovej tvorby. Omša (1967) Filmový záznam adventnej omše v Spišskej Sobote s autentickými liturgickými textami a spevmi. Zanechať stopu (1970) Dokumentárny film o majstrovi hrnčiarovi Jánovi Frankovičovi.

Film je zavŕšením Uhrovej pomyselnej trilógie reagujúcej na udalosti 2. svetovej vojny (Organ), jej koniec (Panna zázračnica) i povojnové obdobie. Ludová balada o troch dcérach je situovaná do obdobia kolektivizácie v 50. rokoch. Otec Majda chce zanechať majetok synovi, preto svoje tri dcéry posiela do kláštora. Keď však v čase kolektivizácie o všetko príde, útočisko môže nájsť jedine u nich. Podľa tradícií ľudovej balady, pomocnú ruku podá otcovi tá najmladšia. Autori (Uher a Bednár) budujú drámu o fanatizme postupne od ironickej drobnokresby stretnutí kláštornej čaty s vedením štátneho majetku až po konfliktný stret dvoch nezlučiteľných ideológií.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Podobne ako vo svojom debute Pieseň o sivom holubovi reaguje Stanislav Barabáš na udalosti 2. svetovej vojny a SNP. Dvaja kamaráti – partizáni vlečú na štáb nehostinnými horami nemeckého zajatca i samých seba. Vznikajú medzi nimi vážne i menej vážne konflikty, nad ktorými neustále visí smrť. Doba a situácia stavia postavy do pozícií, keď jedna nemôže tú druhú ignorovať, ba dokonca ju musí i počúvať. Je jedno, či je priateľ či nepriateľ. Vizualizácia Vincenta Rosinca zmenila nekonečnú bielu krajinu na pútavé filmové prostredie. Postavy v ňom raz vynikajú, inokedy sa strácajú vo veľkej náruči prírody. V hlavných úlohách sa predstavili skvelí Ivan Rajniak a Vlado Müller.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Po úspešných a filmársky inovatívnych dielach Vlčie diery, Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač sa Bielik v ďalšom období zameral viac na divákov. Vo filmoch Jánošík a Majster kat ho viac ako filmová reč zaujímala umelecká invencia, dôraz kládol na farebnosť, výpravu svojich diel i dobové kostýmy. Majster kat je cenný v tom, že ako jeden z mála zobrazuje obdobie vpádu Turkov na územie Slovenska. Je príbehom dvoch priateľov – rybára Richardusa a posledného bratislavského kata Emila (Vlado Müller). Spája ich a nakoniec i rozdeľuje láska k jednej žene. Občas teatrálne herecké výkony neuberajú filmu na príťažlivosti, naopak, robia z neho aj po rokoch zaujímavé, hororové, ale i komické dielo.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.