Rodinné filmové striebro

Autor publikácie Martin Palúch prináša alternatívny pohľad na dejiny slovenského filmu z perspektívy vývoja strihovej formy dokumentárneho žánru z obdobia rokov 1938 – 2025. Okrem historickej línie, sleduje aj teoretickú reflexiu kompilačného filmu (j. Leyda), ale len v kontexte príkladov zo slovenskej kinematografie. Všíma si propagandistický potenciál diel. Osvetľuje politické zámery, pre ktoré vznikli, popisuje ciele, ktoré mali naplniť, aby recyklované kontexty účelne vplývali na dobových recipientov. Osobitnou kapitolou sú príklady umeleckého experimentovania so strihovou formou, ktoré originálnym spôsobom obohatili tvorivý potenciál slovenskej kinematografie.

Monografia Jany Dudkovej Človek na okraAI. Postantropocén Viery Čákaynovej je analýzou doterajšej filmovej tvorby Viery Čákanyovej, ktorá do slovenskej kinematografie prináša úvahy o potrebe posthumanistického prehodnotenia ľudskej úlohy a údelu v dejinách planéty. Kniha sa venuje Čákanyovej filmom na pozadí aktuálneho premýšľania post- a transhumanizmu, ekokriticizmu, či nového materializmu, resp. na pozadí aktuálnych úvah o antropocéne a postantropocéne. Kniha pozostáva zo štyroch kapitol, tie dopĺňa rozhovor autorky s Vierou Čákanyovou. Prvá kapitola nazerá súčasnú tvorbu Viery Čákanyovej v kontexte jej raného vývoja (mimoriadne košatá a zaujímavá študentská a televízna tvorba, ktorá už naznačuje jej budúce záujmy). Ďalšia predstavuje jej známu trilógiu (FREM, Biela na bielej, Poznámky z Eremocénu) z hľadiska opozície umelé vs. umelecké a následne sa monografia zaoberá špecifickými otázkami prehodnocovania úlohy človeka v kontexte planetárnych záujmov cez opozíciu príroda – kultúra a cez predstavenie konceptu transpersonálnej perspektívy ako špecifického prínosu k ekokritickej kinematografii.

Pravidelná rubrika venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov, ktorí sa venovali rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam: uvádzaniu českých nemých filmov v Bratislave a Košiciach, histórii krátkeho strihového filmu u nás, tvorbe Martina Šulíka, fenoménu slovenskej filmovej paródie alebo používaniu Ai v dokumentárnej tvorbe. Číslu dominujú dialogické formáty: najprv rozsiahly rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a mnohosti jej aktivít a podujatí, ktoré realizovala. Následne diskusia s režisérom Martinom Kollarom o filme Letopis, ktorú viedol Peter Michalovič. V rubrike Zoom sa opäť venujeme fenoménu novej vlny a limitom politického modernizmu v článku Jana Šímu. V sekcii filmových a literárnych reflexií sleduje stav súčasnej poľskej hranej kinematografie alebo sa venujeme histórii žánru sci-fi v rámci talianskej kinematografie. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach.  

Veselohra o spletitej histórii istého červeného dáždnika, ktorým vraj podľa miestnej legendy svätý Peter ochránil osirelú sestru glogovského farára pred náhlym prudkým lejakom. O niekoľko rokov neskôr je už z malej siroty krásna Veronika a o jej ruku sa uchádza mladý a nádejný právnik Juraj Vibra, ktorý do Glogovej prichádza, aby tu pátral po záhadne stratenom dedičstve po svojom dávnejšie zosnulom otcovi. Po tom, čo sa do Veroniky zamiluje, však pre neho celá záležitosť zrazu celkom stráca dôležitosť.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Psychologicky ladená vojnová dráma o dôstojníkovi slovenskej armády, ktorý si pod vplyvom osobnej životnej prehry začne počas bojov na Ukrajine postupne uvedomovať skutočné hrôzy fašizmu. Keď mu svojou službou v armáde odmietne ďalej napomáhať, je za svoju vzburu náležite potrestaný. Z väzenia sa mu podarí ujsť a po návrate na Slovensko sa zapojí do protifašistického odboja. Jeho odpor však ostáva len na individuálnej rovine. Ako vojak zároveň pochybuje aj o zmysle partizánskej činnosti.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Po úspešných a filmársky inovatívnych dielach Vlčie diery, Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač sa Bielik v ďalšom období zameral viac na divákov. Vo filmoch Jánošík a Majster kat ho viac ako filmová reč zaujímala umelecká invencia, dôraz kládol na farebnosť, výpravu svojich diel i dobové kostýmy. Majster kat je cenný v tom, že ako jeden z mála zobrazuje obdobie vpádu Turkov na územie Slovenska. Je príbehom dvoch priateľov – rybára Richardusa a posledného bratislavského kata Emila (Vlado Müller). Spája ich a nakoniec i rozdeľuje láska k jednej žene. Občas teatrálne herecké výkony neuberajú filmu na príťažlivosti, naopak, robia z neho aj po rokoch zaujímavé, hororové, ale i komické dielo.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.