Slovenský strihový film

Rodinné filmové striebro predstavuje súbor 60 esejí o vybraných 60 dielach z dejín i súčasnosti slovenskej kinematografie, ktoré napísali 60 autori zo Slovenska, Čiech i ďalších krajín pri príležitosti osláv 60. výročia založenia Slovenského filmového ústavu (1963 – 2023), jedinej štátnej inštitúcie u nás, ktorá sústreďuje, uchováva, skúma a sprístupňuje kinematografické dedičstvo. Súčasťou SFÚ je samozrejme aj Národný filmový archív, ktorého bohatstvo – množstvo známych i zabudnutých filmových pokladov – stále volá aj po takejto forme strieborného docenenia, pripomenutia. Pri výbere autorov editori zohľadňovali generačnú i rodovú vyváženosť, rôznosť sfér ich akademického či iného spoločenskovedného pôsobenia. Preto sú medzi nimi okrem filmológov aj filozofi, estetici, teoretici a historici literatúry, vizuálneho umenia, prekladatelia, hudobníci alebo publicisti. Vydanie publikácie finančne podporil Audiovizuálny fond. Publikácia bola vydaná s finančnou podporou SAPA.  

Monografia Jany Dudkovej Človek na okraAI. Postantropocén Viery Čákaynovej je analýzou doterajšej filmovej tvorby Viery Čákanyovej, ktorá do slovenskej kinematografie prináša úvahy o potrebe posthumanistického prehodnotenia ľudskej úlohy a údelu v dejinách planéty. Kniha sa venuje Čákanyovej filmom na pozadí aktuálneho premýšľania post- a transhumanizmu, ekokriticizmu, či nového materializmu, resp. na pozadí aktuálnych úvah o antropocéne a postantropocéne. Kniha pozostáva zo štyroch kapitol, tie dopĺňa rozhovor autorky s Vierou Čákanyovou. Prvá kapitola nazerá súčasnú tvorbu Viery Čákanyovej v kontexte jej raného vývoja (mimoriadne košatá a zaujímavá študentská a televízna tvorba, ktorá už naznačuje jej budúce záujmy). Ďalšia predstavuje jej známu trilógiu (FREM, Biela na bielej, Poznámky z Eremocénu) z hľadiska opozície umelé vs. umelecké a následne sa monografia zaoberá špecifickými otázkami prehodnocovania úlohy človeka v kontexte planetárnych záujmov cez opozíciu príroda – kultúra a cez predstavenie konceptu transpersonálnej perspektívy ako špecifického prínosu k ekokritickej kinematografii.

Pravidelná rubrika venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov, ktorí sa venovali rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam: uvádzaniu českých nemých filmov v Bratislave a Košiciach, histórii krátkeho strihového filmu u nás, tvorbe Martina Šulíka, fenoménu slovenskej filmovej paródie alebo používaniu Ai v dokumentárnej tvorbe. Číslu dominujú dialogické formáty: najprv rozsiahly rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a mnohosti jej aktivít a podujatí, ktoré realizovala. Následne diskusia s režisérom Martinom Kollarom o filme Letopis, ktorú viedol Peter Michalovič. V rubrike Zoom sa opäť venujeme fenoménu novej vlny a limitom politického modernizmu v článku Jana Šímu. V sekcii filmových a literárnych reflexií sleduje stav súčasnej poľskej hranej kinematografie alebo sa venujeme histórii žánru sci-fi v rámci talianskej kinematografie. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach.  

Estetika filmu je reprezentatívna prehľadová publikácia, ktorá originálnym spôsobom predstavuje a sumarizuje viac ako storočie kritického, nielen európskeho myslenia o vybraných filmoch, kinematografiách, svetových filmových kultúrach. Jej autormi sú štyria najvýznamnejší súčasní francúzski filmoví teoretici, estetici, filozofi – Jacques Aumont, Alain Bergala, Michel Marie a Marc Vernet. Napriek vlastnej akademickej profilácii nazývajú knihu učebnicou, avšak primárne im nešlo o tradičnú enumeráciu mien, definícií, pojmov či prístupov. V šiestich kapitolách dali prednosť skôr fokusu na pomenovanie toho najpodstatnejšieho, na prepojenia ideí, na jasnosť a stručnosť explikácie. Slovenský preklad štvrtého francúzskeho vydania Estetiky filmu, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1983 a ktorú autori pravidelne aktualizujú (v tomto vydaní je už aj kapitola o rozmachu digitálnej éry), je prvou publikáciou takéhoto zamerania a rozsahu u nás (po Aristarcovi, Plazewskom, alebo aj nedávno v Čechách vydanom Umení filmu od Kristin Thompsonovej a Davida Bordwella). Jej hlavným cieľom je sprostredkovať dnešnému mladému čitateľovi silu tradície i súčasnú šírku úvah o budúcnosti audiovízie.    

Jeden z najvýznamnejších slovenských kameramanov Laco Kraus v autobiograficky ladenej knihe spomína na svoje detstvo a mladosť strávené na južnom Slovensku, Liptove i v Bratislave, ako aj na roky štúdia na pražskej FAMU. Opisuje svoje profesionálne pôsobenie, ktoré sa vyvíjalo od práce pre televíziu cez spoluprácu s významnými režisérmi (Jurajom Jakubiskom, Stanislavom Párnickým, Eduardom Grečnerom a ďalšími) až po vlastné režijné projekty.