Zmluva s diablom

Režisér Juraj Jakubisko sa po nútenej deväťročnej prestávke vrátil k hranej tvorbe divácky atraktívnym filmom s takmer westernovou zápletkou. Príbehom o podnikavom mužovi Jozefovi Matúšovi, ktorý prichádza do zabudnutej dediny kdesi na východe Slovenska, aby sa tam usadil a založil si rodinu. Svojmu cieľu je odhodlaný podriadiť všetko. Je schopný klamať, podvádzať, kradnúť i zradiť svojich priateľov. Aj keď vytrvalo odmieta premýšľať nad dôsledkami svojho správania, je len otázkou času, kedy sa mu napokon kruto vypomstí.

Filmová adaptácia drámy Ivana Stodolu Bačova žena zachytáva neľahký život slovenských vysťahovalcov v časoch politického a sociálneho útlaku v období krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Mladý bača Ondrej Muranica utečie pred tyraniou maďarských gazdov do ďalekej Ameriky. Sny a nádeje na lepší a spravodlivejší život mu však zmarí banské nešťastie. Ondrej stratí pamäť a doma je vyhlásený za mŕtveho. Pri svojom návrate do vlasti po rokoch zistí, že jeho žena sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta.

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným poštárom Jakubom a krásnou Cigánkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus každodenného života, ktorému musí ružové snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka plné láskavého humoru ocenila rovnako odborná kritika ako i široké publikum doma a v zahraničí

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.

Po Pomocníkovi v poradí druhá filmová adaptácia diela z románovej tvorby Ladislava Balleka sa odohráva vo fiktívnej pohraničnej dedine na juhu Slovenska krátko po druhej svetovej vojne, kedy sa hranice štátov ešte len zakresľovali na mapy. Do druhej polovice 40. rokov sa dostávame cez retrospektívne spomínanie štyridsaťročného spisovateľa na vlastné detstvo. Na neistú dobu, boj colníkov a pašerákov či pestré postavy multikultúrneho južného Slovenska sa tak pozeráme z pohľadu päťročného chlapca.

Orlie pierko voľne nadväzuje na úspešnú Medenú vežu. Starec (Ivan Mistrík) a Valér (Ivan Rajniak) sa po dvoch rokoch väzenia za pašeráctvo vracajú do Stratenej doliny. Otvoria opäť horskú chatu a pokúšajú sa viesť bezúhonný život. Navyknutí na ľahký zárobok a dobrodružstvo sa však postupne dostávajú do starých koľají. Divácky rovnako atraktívne pokračovanie je však postavené skôr na akcii a humornejšie ladených konfrontáciách medzi jednotlivými postavami, či už pašerákmi a financmi (Vlado Müller v úlohe nadporučíka Pardeka) alebo Valérom a mladou Tonkou. Pokračovanie tatranskej dobrodružnej romance, podobne ako iné Hollého filmy, je postavené predovšetkým na silnom príbehu podporenom výraznými charakterovými postavami. V tomto prípade dobrodružný príbeh ešte umocňuje atraktívna scenéria Vysokých Tatier a herecký koncert trojice Mistrík - Rajniak - Müller, ktorým výborne sekunduje Július Vašek v úlohe Prašivca.