Postav dom, zasaď strom

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Epickú ságu vinohradníckej rodiny Habdžovcov z obdobia začiatku 20. storočia nakrútil režisér Andrej Lettrich podľa klasickej románovej predlohy Františka Hečka. Príbeh zasadený do vidieckeho prostredia juhozápadného Slovenska rozpráva o intrigách, rodinných nezhodách a boji o dedičstvo a moc. Od počiatku si film diváka podmaní silnými hereckými výkonmi i vypätými dramatickými situáciami a pôsobivou hudbou Zdeňka Lišku. Vďaka svojmu remeselne poctivému spracovaniu sa Červené víno rozhodne radí k najlepším slovenským kostýmovým dráma.

Príbeh hraného debutu režiséra Stanislava Barabáša sa odohráva v slovenských horách počas Slovenského národného povstania. Prostredníctvom detských hrdinov pôsobivo vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny. Film konfrontuje detstvo s ničivou silou vojny, ktorá hlboko zasiahne do života detí, mení ich sny a túžby a vytrhne ich z bezstarostnej hravosti.

Medená veža je dobrodružno-romantický príbeh troch kamarátov a jednej ženy odohrávajúci sa v atraktívnej scenérii Vysokých Tatier. Traja priatelia v podaní Ivana Mistríka, Ivana Rajniaka a Štefana Kvietika pracujú počas letnej sezóny vo vysokohorskej chate. Ich horalský život naruší príchod mladej študentky (Emília Vášáryová). Jasné vzťahy sa zamotajú a čaká ich vyústenie do tragického konca. K diváckemu úspechu filmu okrem špičkového hereckého obsadenia pomohol aj výborný scenár Ivana Bukovčana doplnený o fotogenické slovenské veľhory zachytené širokouhlými zábermi Karola Kršku

Filmová adaptácia drámy Ivana Stodolu Bačova žena zachytáva neľahký život slovenských vysťahovalcov v časoch politického a sociálneho útlaku v období krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Mladý bača Ondrej Muranica utečie pred tyraniou maďarských gazdov do ďalekej Ameriky. Sny a nádeje na lepší a spravodlivejší život mu však zmarí banské nešťastie. Ondrej stratí pamäť a doma je vyhlásený za mŕtveho. Pri svojom návrate do vlasti po rokoch zistí, že jeho žena sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta.

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.