Obrazy starého sveta (1972)
Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa podarilo s výnimočnou citlivosťou zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.
Návraty k Obrazom starého sveta (2024)
Filmová pocta tvorbe režiséra Dušana Hanáka zameriavajúca sa na jeho mimoriadne dielo Obrazy starého sveta (1972) v kombinácii so súvisiacimi krátkymi filmami Omša (1967) a Zanechať stopu (1970). Svojho času zakázané Obrazy starého sveta majú charakter slobodného, nezávislého kinematografického diela a hlboko ľudský rozmer napriek tomu, že vznikli po okupácii Československa v roku 1968, v čase najtvrdšej normalizácie. Dušan Hanák odkrýva zázemie ich vzniku, svoje názory a postrehy však vyjadria aj viaceré osobnosti, znalci a priatelia slobodnej filmovej tvorby.
Omša (1967)
Dokumentárny film zachytávajúci priebeh a aktérov kresťanského slávenia eucharistie.
Zanechať stopu (1970)
Druhým filmom Hanákovho večera je portrét majstra - hrnčiara Jána Frankoviča z Bardejova z r. 1970 . Pozoruhodná je forma tohto dokumentu, hýriaca nápaditými výrazovými prostriedkami, so silne pôsobivou metaforou, kontrapunktom, farebnou štylizáciou. Pritom Hanák nič neuberá z čara hrnčiarskeho remesla a osobnostného rozmeru majstra, ukazuje (dosť dávno) cesty portrétnej dokumentaristiky, ktorá sa, žiaľ, nestala ani dodnes veľmi vyšľapanou.