Vysoké Tatry, symbol Slovenska - úkryt a útočisko pre všetkých, ktorí hľadajú pokoj a úľavu pre svoju dušu. Ich neopakovateľná atmosféra a vznešenosť si pýtajú celého človeka. Kto vstupuje na ich teritórium, mal by prichádzať v pokore a úcte. Je to zvláštne územie, ktoré netoleruje pretvárku, ani pýchu. Ak ich chcete pokoriť, ukážu vám len kamennú tvár. Ak by ste ich však s pokorou chceli spoznať, odhalia vám kúsok svojho pradávneho tajomstva... Na pozadí krásnej prírody vám dokument otvára bránu a vy máte možnosť zúčastniť sa výstupov na najkrajšie tatranské štíty.

Aby sme pochopili tajomstvá Zeme, musíme preniknúť do jej vnútra. Spustiť sa do hĺbky za jaskyniarmi, ktorí rozširujú hranice nášho poznania. Hľadači tieňa je príbeh o intuícií, ktorá slabinami tatranského končiara objavuje nekonečný labyrint podzemia presahujúci naše chápanie. Každá objavená chodba však vyžaduje päťdňový pobyt v útrobách štítu. Vďaka ojedinelým autentickým záberom, ktoré vznikali priamo pri objavovaní nových gigantických priestorov, prenikneme do hĺbky jaskyniarskej duše a pochopíme zmysel hľadania nepoznaného.

Fotograf Ivan Bulík prešiel Afriku skrz na skrz. Jeho sen je však stále v nedohľadne: túži nájsť a zachytiť život a zvyky najmenších ľudí planéty - civilizáciou nepoškvrnených Pygmejov. Začína hľadať v Stredoafrickej republike, kde ho miestni domorodci prevedú cez hranice vojnou zmietaného Konga. Pri dobrodružnom prechode močiarov sa vyhýba miestnym rebelom, pozoruje pralesné slony i nížinné gorily. Nakoniec sa mu sen plní. Hlboko v džungli sa spriatelí s kočujúcimi Pygmejmi, ktorí ho zaučia do tradičného spôsobu života lovcov a zberačov. Ich radosť z hudby, tanca a života sa zdá nekonečná. Sú to skutočné nahé deti džungle ohrozované nielen jedným z najväčších vojnových konfliktov od čias II. svetovej vojny, ale aj našou civilizáciou, ktorá necitlivo valcuje všetko tradičné...

Film je autentickým svedectvom piatich kamarátov, ktorí sa vybrali do tropického pralesa Réunion v Indickom oceáne, aby v srdci najdivokejšej prírody zdolali najťažší kaňon sveta. Pre odborníkov je Mount Everestom medzi kaňonmi. Do jeho útrob dokážu zlaniť len tí najlepší, avšak bez záruky návratu. Okolie kaňonu patrí medzi najdaždivejšie regióny sveta. A práve v tom spočíva jeho vysoká obtiažnosť a nebezpečnosť. Previsnuté zlanenia tu dosahujú niekoľko sto metrov... Koľko trvá navŕtanie nitu do porézneho čadiča? Koľko metrov lán je potrebných na zostup a ako si poradiť so záťažou na lane? Dá sa vôbec po monzúne prejsť kaňonom? Čo ak príde nával vody? A čo ak sa niekto zraní? A ak sa počas filmu neustále pýtate prečo, na konci budete poznať odpoveď ...

Obávaná, preklínaná i obdivovaná krajina, taká ako jej zakladateľ Džingischán, vzbudzuje u mnohých cestovateľov zvedavosť. Vydáva sa do nej aj partia priateľov za dobrodružstvom do najodľahlejších stepí. Do miest, kde nie je nič, len silný pocit voľnosti a slobody. Na koni prechádzajú údoliami, splavujú horské rieky, vystupujú na najvyššie ľadovcové štíty. Putovanie mimo zvyčajných ciest im umožňuje lepšie spoznávať život nomádov pasúcich svoje stáda okolo bielych júrt. V netradičnom pohľade na súčasné Mongolsko ožívajú tiene dávnej minulosti.

Tam nad oblakmi cítiť to tajomné spojenectvo s vesmírom... Strháva nás tak veľmi, že začíname vychádzať zo seba, aby sme mohli vnímať celý ten horský svet. Svet, ktorý v človeku podivne zintenzívňuje sily duchovné aj telesné, energiu prirodzenú aj nadprirodzenú a uvoľňuje to, čo drieme v jeho v najtemnejších hĺbkach... To, čo kriesi jeho vieru vo vlastné sily... To, čo mu po zostúpení do dolín umožňuje kráčať so zdvihnutou hlavou a čerstvou krvou v žilách.

Jeho meno vzbudzovalo rešpekt. Ľudský aj profesionálny. Doma, ale aj v zahraničí. Jozef Psotka, prezývaný Juzek, alebo robotník hôr. Jedna z najvýraznejších osobností slovenského horolezectva. Vo svojej dobe najstarší človek, ktorý stál na vrchole Mount Everestu a navyše prvovýstupom a bez kyslíka. Jeho životný príbeh Vás prevedie najväčšími expedíciami, ktoré boli míľnikmi slovenského himalájskeho dobrodružstva.

Hovorí sa, že na Bhután zabudli ľudia, ale nikdy nie bohovia. Starodávne horské kráľovstvo učupené medzi indickým Assámom a čínskym Tibetom domorodci nazývajú po svojom - Zem hrmiaceho draka. Putovanie zabudnutou krajinou, v ktorej ľudia uctievajú všetko živé, je rozprávaním o šťastí. Vnútorný pokoj tu je cennejší, než zhon za matériou sveta a harmónia s prírodou sú všetkému nadradené princípy. Dobrý kráľ sa stará o blaho poddaných. Namiesto hrubého domáceho produktu presadzuje hrubé domáce šťastie. Je to akoby rozprávkový svet. Malé himalájske kráľovstvo si totiž v krehkom ponímaní šťastia zvolilo zvláštnu cestu. Možno, že správnu. Zatiaľ...

Stará slovenská povesť hovorí: Keď Boh stvoril Zem, rozdelil anjelom krásu, aby ju rozniesli po krajinách. Najmladší z nich si chcel skrátiť cestu cez vysoké pohorie. Nevládal však so záťažou vzlietnuť vyššie. Zavadil o jeden z ostrých štítov a všetka krása sa mu rozsypala po okolitých dolinách. Starí Slovania dali divokým horám plnej zveri a povier meno Tatry. Dnes vieme, že sú najmenšími veľhorami sveta. Skúste s nami opatrne nazrieť do ich kráľovstva. Potichu sa rozhliadnuť a nechať svoje myšlienky unášať majestátom prírody. Možno sa dotknete poznania, ako všetko so všetkým na tomto svete súvisí. A možno pochopíte aj svoju zodpovednosť za zachovanie divočiny, ktorá by tu mala ostať aj pre budúce generácie akoby zamrznutá v čase...