Adam Krajňák (T.Maštalír) je otcom rodiny i hlavou kriminálnej skupiny, ktorá pašuje cigarety cez slovensko-ukrajinskú hranicu. V kruhu svojich najbližších zohráva nenahraditeľnú rolu starostlivého dôverníka, ale aj zásadového a nekompromisného vodcu, ktorému ani v rozhodujúcich okamihoch nechýba temperament. Pokojné spolužitie dvoch prelínajúcich sa svetov sa však začne otriasať, keď novovybudovaná hranica Schengenského priestoru spôsobí nárast nervozity z nejasnej budúcnosti. A keď jedna z pašeráckych zásielok stroskotá, spustí sa nezastaviteľná lavína udalostí, počas ktorých bude musieť Krajňák spochybniť svoje vlastné hranice, ktoré doteraz odmietal prekročiť. Réžia Petra Bebjaka vnáša do kriminálneho námetu s prvkami trileru nákazlivú iskru, ktorá ho na míle vzďaľuje od obyčajnej žánrovej zábavy, a odhaľuje univerzálny ľudský príbeh zasadený do prostredia, v ktorom sa prelínajú kultúry, zvyky i životy...

Na začátku nového tisíciletí došlo na filmové scéně v Buenos Aires k explozi experimentální tvorby a v hojném počtu se začali objevovat tvůrci, jejichž díla k sobě upoutala pozornost na světových festivalech. Kniha Buenos Aires Experiment se v sedmi textech různých autorů snaží nahlédnout podmínky tvorby experimentálních filmařů a reflektovat ji v kontextu širší umělecké scény. Sleduje při tom také vazby na argentinské experimentální autory z konce 60. let až počátku let 80., ke kterým se mladá generace hlásí. Kniha potěší tvůrce i diváky experimentálního filmu a také zájemce o mimoevropskou kinematografii.

Film Záhradníctvo: Rodinný priateľ je prvou časťou najväčšieho filmového projektu autorskej dvojice – režiséra Jana Hřebejka a scenáristu Petra Jarchovského. Filmová trilógia Záhradníctvo sa skladá z troch samostatných filmov odohrávajúcich sa na pozadí najdramatickejších období minulého storočia a časovo predchádza obľúbenému filmu Pelíšky (r. Jan Hřebejk, 1999). Rodinný priateľ je prvým filmom z trilógie, ľúbostnou melodrámou, v ktorej v 40. rokoch minulého storočia tri mladé ženy čakajú počas nemeckej okupácie na návrat svojich väznených mužov a otcov: leteckého rádiotelegrafistu, majiteľa kaderníckeho salónu a majiteľa záhradníctva. Počas vynúteného odlúčenia nezištne a obetavo pomáha osamoteným ženám rodinný priateľ a lekár Jiří. Rodinný priateľ je zároveň príbehom nenaplnenej lásky. Sugestívne vypovedá o vine a nevine, o túžbe a láske, o odchodoch a návratoch, rodine a deťoch.

Letos v srpnu jsme v čísle České filmové obrození? mapovali stav současné české kinematografie a zamýšleli se nad tím, jestli se opravdu něco v tuzemské filmové produkci pohnulo k lepšímu. O pár měsíců později a při pohledu zpátky na rok 2017 to vypadá, že by za otazníkem měly být ještě další dva navíc doplněné o vykřičník a nějaký peprný emotikon. Jak s oblibou říkáme v redakci, když už nám dochází vytříbený kritický slovník – nebyla to letos opravdu žádná hitparáda.

Cyklus PRVÁ je sériou dokumentárnych portrétov žien, ktoré sa ako „prvé“ presadili v rôznych oblastiach života a menili našu spoločnosť na dnešný obraz, v ktorom je žena vo verejnej sfére samozrejmosťou. Zároveň je aj intímnou spomienkou na osobnosti alternatívnych ženských dejín, ktoré zostali popri známych mužských hrdinoch takmer neviditeľné. DVD 1 / PRVÁ: Magda Husáková-Lokvencová Réžia/Directed by: Zuzana Liová far. + ČB/colour + B&W, 42 min., 2014 PRVÁ: Trixi Réžia/Directed by: Peter Kerekes far. + ČB/colour + B&W, 41 min., 2014 DVD 2 / PRVÁ: Hana Gregorová Réžia/Directed by: Zuzana Liová far. + ČB/colour + B&W, 42 min., 2014 PRVÁ: Irena Bluhová Réžia/Directed by: Lenka Moravčíková-Chovanec far. + ČB/colour + B&W, 42 min., 2014 DVD 3 / PRVÁ: Ľudmila Pajdušáková Réžia/Directed by: Lenka Moravčíková-Chovanec far. + ČB/colour +B&W, 41 min., 2015 PRVÁ: Soňa Kovačevičová Réžia/Directed by: Tereza Križková far. + ČB/colour + B&W, 42 min., 2015 DVD 4 / PRVÁ: Zora Jesenská Réžia/Directed by: Róbert Švéda far. + ČB/colour + B&W, 41 min., 2015 PRVÁ: Izabela Textorisová Réžia/Directed by: Jana Bučka far. + ČB/colour + B&W, 41 min., 2016 DVD 5 / PRVÁ: Magdaléna Schwingerová Réžia/Directed by: Peter Kerekes far. + ČB/colour + B&W 42 min., 2016 PRVÁ: Ľudmila Šapošnikovová Réžia/Directed by: Marek Šulik far. + ČB/colour + B&W, 42 min., 2016

Tri príbehy z rómskych komunít sledujú spôsob, akým sa pôvodná rómska hudba prenáša z generácie na generáciu a udržuje, respektíve neprenáša a zaniká. Tragikomické situácie a jednoduché životné múdra dopĺňajú intermezzá, ktoré sú zostavené z materiálu získaného počas výskumných ciest.

Šilalo paňori je rómska ľudová pieseň a zároveň aj názov etnomuzikolo-gického výskumu rómskych piesní. Počas štyroch rokov etnografka Jana Belišová a jej spolupracovníci navštevovali rómske komunity –  rodiny i jednotlivcov, hľadali a zaznamenávali staré rómske piesne (phurikane giľi, halgáta). Skúmali vzťahy medzi týmto druhom žalostnej hudby a životom Rómov. K piesňam sa totiž viažu spomienky ich interpretov, hudba v ich životoch pôsobí ako emocionálny katalyzátor,  pomáha prežiť ťažké chvíle, nezabudnúť a tiež udržiavať kontinuitu s  vlastnými predkami. Žalostná hudba a jej funkcie sa zo života Rómov pomaly vytrácajú, projekt Jany Belišovej Šilalo paňori je preto jedinečným pokusom o zachytenie tohto miznúceho sveta.

Slovenský filmový ústav pri príležitosti svojho 55 ročného výročia pripravil pre svojich fanúšikov kalendár pre rok 2018 s fotografiami významných slovenských filmových osobností.

Kniha Spatřit a napsat. Filmové kritiky, statě a rozhovory představuje výbor z textů významné české filmmové publicistky, historičky a pedagožky Galiny Kopaněvy. Svazek prezentuje publikační činnost autorky v celé její šíři, zároveň zdůrazňuje jednotlivá témata a okruhy, na něž se dlouhodobě zaměřovala. Za tímto účelem jsou články (především kritiky, statě a referáty) sdruženy do oddílů Česká a slovenská kinematografie, Ruská a sovětská kinematografie, Bulharská a polská kinematografie a Západní kinematografie. Tyto texty doplňují další dva oddíly rozhovorů, jež Kopaněva vedla s českými a slovenskými a se zahraničními tvůrci. Poslední oddíl tvoří rozhovory s Galinou Kopaněvou.
Pojítkem mezi jednotlivými příspěvky se stává přístup Galiny Kopaněvy ke kinematografii, který je charakterizován představou filmu jako autorského díla silné režisérské osobnosti a zároveň přesvědčením, že umělecké dílo by mělo vždy reflektovat aktuální společenskou situaci.