3x Štefan Uher

Sugestívne portréty starých ľudí z Liptova a Oravy, ktorí dokážu aj v stave civilizačného chaosu a neistoty žiť vnútorne slobodní. Tvorcovi filmu, režisérovi a scenáristovi Dušanovi Hanákovi, inšpirovanému fotografickými cyklami Martina Martinčeka, sa s výnimočnou citlivosťou podarilo zachytiť jedinečnosť sledovaných postáv, ich svojrázne postoje k životu i vzácnu morálnu čistotu.

Štyridsaťštyri (1957) Dramatický príbeh o povestnej vzbure slovenských vojakov 71. trenčianskeho pešieho pluku proti dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády sa odohráva počas prvej svetovej vojny v srbskom meste Kragujevac. Kapitán Dabač (1959) Psychologicky ladená vojnová dráma o dôstojníkovi slovenskej armády, ktorý si pod vplyvom osobnej životnej prehry začne počas bojov na Ukrajine postupne uvedomovať skutočné hrôzy fašizmu. Jánošík I, II (1963) Príbeh o legendárnom ľudovom hrdinovi a zbojníkovi Jurovi Jánošíkovi (1688 – 1713).

Režisér a scenárista Dimitrij Plichta nakrútil počas svojho života množstvo snímok, v ktorých zobrazoval najmä život mládeže. Nie je tomu inak ani vo filme Šerif za mrežami, ktorý sa odohráva za múrmi nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých. Hlavný hrdina Jakub sa z falošnej solidarity nechá odsúdiť za krádež, ktorú spáchal spoločne so „šerifom“ z partie. Verí, že po návrate do normálneho života bude odmenený poctou stať sa novým šerifom. V ústave však musí čeliť krutým podmienkam, výsmechu, šikane a tvrdej práci. Plichta citlivo vníma drsný svet hlavného hrdinu a snaží sa analyzovať, čo znamená pre mladých ľudí strata slobody.

Sovietskymi tábormi GULAG prešli milióny ľudí, medzi nimi aj tisíce slovenských občanov. Filmový dokument konfrontuje skúsenosti posledných žijúcich väzňov zo Slovenska - ich osudy sleduje od zatknutia až po návrat, cez stretnutie so smrťou spoluväzňov, surovosťou podsvetia, ale aj obetavosťou zdravotníkov v podmienkach lágrov a nehostinnej prírody.

Kristove roky (1967) Andrej (Vlado Müller) a Juraj (Jiří Sýkora) sú bratia. Andrej, stíhací pilot, je od prírody bojovný a odhodlaný. Maliar Juraj, Slovák žijúci v Prahe, sa po tridsiatke trochu bezradne zamýšľa nad bezcieľnosťou svojho dovtedajšieho života. Dlho žil nezáväzne a bezstarostne, no už nadišiel čas, keď sa konečne treba rozhodnúť - vybrať si medzi dvomi ženami, medzi dedinou a mestom, dať prednosť tvorbe alebo remeslu. Túži robiť umenie, ale zároveň dobre vie, že sa musí niečím živiť. A tak si postupne uvedomuje, akú zodpovednosť má voči svojím blízkym, a napokon dospieva k poznaniu, že by mal začať žiť svoj život nanovo a lepšie. Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Mozaikovité podobenstvo sa síce odohráva v bližšie neurčenom čase a priestore, avšak šialený svet bez ideálov, plný násilia, cynizmu a beznádeje, ktorý pred nami zobrazuje, v mnohých ohľadoch veľmi silne pripomína spoločenskú atmosféru v Československu po auguste 1968 Sedím na konári a je mi dobre (1989) Tragikomické ohliadnutie sa za koncom druhej svetovej vojny a obdobím nástupu komunistickej mašinérie. Na tomto pozadí sa odohráva chvíľami až snový príbeh troch hlavných protagonistov - komedianta Pepeho, frontového vojaka Prengela a židovského dievčaťa Ester, ktoré sa vracia z koncentračného tábora. Traja ľudia bez domova sa snažia naplniť svoju predstavu o šťastí. Vybrali si však zlú dobu.

Psychologicky ladená vojnová dráma o dôstojníkovi slovenskej armády, ktorý si pod vplyvom osobnej životnej prehry začne počas bojov na Ukrajine postupne uvedomovať skutočné hrôzy fašizmu. Keď mu svojou službou v armáde odmietne ďalej napomáhať, je za svoju vzburu náležite potrestaný. Z väzenia sa mu podarí ujsť a po návrate na Slovensko sa zapojí do protifašistického odboja. Jeho odpor však ostáva len na individuálnej rovine. Ako vojak zároveň pochybuje aj o zmysle partizánskej činnosti.