KINO IKON 2/2023 (Časopisy)
Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.
Anotácia
V recenzovanej rubrike STUDIUM najprv dominuje unikátna obsiahla štúdia Josefa Fulku venovaná filmu Alaina Robbe-Grilleta Eden a potom... (1970) z hľadiska jeho hudobného založenia. Článok Serialismus revisited sa – v kontexte slovenskej filmovej vedy – prvýkrát venuje koncepcii filmu ako hudobnej skladby, resp. Robbe-Grilletovej inšpirácii hudobnou seriálnou technikou ako ju reprezentuje napr. schönbergovská dodekafónia.
Prvé číslo Kino-Ikonu určuje niekoľko rovnocenných tematických blokov. Prvý z nich je recenzovaný a venuje sa problematike filmových adaptácií. Súbor tvoria texty prednesené na seminári Evy Rosenbaumovej na rímskej Univerzite Sapienza, ktorý sa uskutočnil v decembri 2016. Okrem prieskumu obecných otázok a možností filmového adaptovania literárnych diel (Peter Michalovič) sa jednotlivé štúdie venujú konkrétnych dielam – Panne Zázračnici alebo Prípadu Barnabáša Kosa.
Technické informácie