KINO IKON 1/2017

Štúdia obsahuje dve časti: Komerčný film pod vplyvom postmoderny a Žánre komerčného filmu.

Hlavná téma časopisu Kino-Ikon 1/2015 pripomína okrúhle výročie narodenia jedného z najvýznamnejších filmových tvorcov minulého storočia, režiséra Orsona Wellesa (1915 – 1985). Autori štúdií nehodnotia chronicky známe Wellesove filmy, zameriavajú sa skôr na témy či diela u nás celkom neznáme. Filmový kritik Jonathan Rosenbaum rekapituluje esejistické a dokumentárne fikcie Orsona Wellesa a riaditeľ Filmového múzea v Mníchove Stefan Droessler zasa upriamuje pozornosť na množstvo fragmentov z Wellesových neskorších nedokončených filmových a televíznych projektov. Slovenskú filmovo-kritickú obec zastupujú v bloku textov filmový teoretik Martin Ciel, ktorý si všíma Wellesove reklamy na japonskú Nikka Whisky, alebo František Gyárfáš s analýzou jedného z najmagickejších Wellesových mokumentov F ako falzifikát (1973).

Prvé číslo nového čísla otvára manifest Waleriana Borowczyka O surrealizme. Predchádza celý tematický blok venovaný jeho tvorbe, ktorý pre toto číslo pripravili hosťujúci editor Daniel Bird spolu s Michalom Michalovičom. V bloku textov sa tak číslo vracia k retrospektívnej prehliadke tvorby Waleriana Borowczyka (sekcia KI+; 23. MFFK Febiofest 2016 v Bratislave). Texty zároveň nadväzujú na prvú publikáciu knižnej edície časopisu Cinestézia – Borov abecedár Daniela Birda a Michaela Brooka. Okrem veľkých prehľadových textov o Borowczykovej tvorbe (Mikurda, Bird), resp. okrem štúdií venovaných hlavným fenoménom, napr. surrealizmu (Bird), budú rubriku tvoriť aj čiastkové zaostrenia na ďalšie kľúčové znaky jeho tvorby (Marcelli, Michalovič, Boháčková).

Zborník Súčasné filmové teórie 2 s podnázvom Metódy a prístupy sa venuje audiovizuálnym reprezentáciám reality, fixovaniu spoločenskej a individuálnej pamäti v audiovizuálnych dielach a zmenám ich „čítania“ podľa rodového, historického a žánrového kľúča. Vstupná štúdia J. Paštékovej Dievča v ťažkostiach načrtáva paradigmatiku filmovej teórie v 20. a 21. storočí v kontexte európskej filmovej vedy. Berie do úvahy aj podmienky univerzitného výskumu a hľadania metodológie. Časť Reprezentácie prináša dokončenie monografie Z. Mojžišovej Zrkadlo zrkadla v zrkadle II. Štúdia E. Bindera Pravdivostná hodnota ako vyjadrenie vzťahu reality a fikčného sveta sa zameriava na konštrukciu fikčného priestoru zohľadňujúcu anti-mimetické teórie. E. Filová sa v príspevku Filmová pamäť venuje forme svedectva ako osobného prežívania histórie.

The Alphabet consists of a collection of 25 short essays centring on alphabetically named phenomena of Slovak film culture. We aimed to cover the most significant topics in our thinking about cinema – phenomena and features of cinematic work, narrative and visual motifs. The purpose of the Alphabet is to break free from traditional chronological, hierarchal or canonical approaches. Our film archive still contains unexplored examples of cinematic treasure. From this perspective, our Alphabet is mainly an attempt at a more playful exploration and less binding look into the history of Slovak cinema. This book is published by the Slovak Film Institute in Slovak and English editions.  

Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.