KINO IKON 2/2023 (Časopisy)
Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.
Anotácia
V recenzovanej rubrike Studium dominuje štúdia E. Vžentekovej venovaná reprezentácii obdobia rozpadu ČSR a vzniku slovenského štátu (1938 – 1945) v slovenskom hranom filme. Hlavnou témou čísla sa stalo právo, spravodlivosť, súdnictvo, resp. obraz právnického povolania vo filme. Verejný obraz právnikov a premien či peripetií výkonu práva formuje médium filmu od svojich začiatkov. Aj preto je tejto téme venované takmer celé číslo, ktoré vzniklo na základe úzkej spolupráce s Katedrou teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty UK. Tvorí ho pestrá mozaika prístupov, ktoré spájanie práva a filmu umožňuje. Nielen v hlavnom tematickom bloku sa číslo venuje pohľadom na rôzne filmové diela: od rozboru klasických drám zo súdnej siene cez analýzy právnych fenoménov v detektívkach, sci-fi, rozprávkach, po prieskum právnych otázok v dokumentárnej tvorbe. Tému unikátne dopĺňajú aj pôvodné eseje talianskych filmových kritikov o právnych témach v ich kinematografii, či recenzie na knihy k téme.
Technické informácie