KINO IKON 1/2019

Recenzovanú rubriku Studium reprezentuje v prvom „pandemickom“ čísle tohtoročného Ikonu štúdia Miroslava Vlčeka venovaná prvej dekáde fungovania Audiovizuálneho fondu, tu s fokusom na podporu slovenskej dokumentárnej tvorby pre kiná. Jedna z hlavných línií časopisu o kinematografickej filozofii pokračuje článkom Terezy Hadravovej o kognitivizme a filmovej teórii, plus rozhovorom s popredným nemeckým filmozofom Berndom Herzogenrathom. Ďalšom témou čísla je tvorba Volkera Schlöndorffa, o ktorom nielen písal ale aj s ním urobil pôvodný rozhovor Martin Palúch u neho doma v Berlíne. Druhá kľúčová línia posledných čísel časopisu sa venuje spojeniam filmu a výtvarného umenia, resp. filmom výtvarníkov. Tentoraz sa Franz Milec zameral na filmovú a video tvorbu Vladimíra Kordoša. V sekcii Dvojdotyk sa autorky Jana Wild a Petra Hanáková venujú pop fenoménom v kontexte filmovej kultúry. V rubrike reflexií sa Radka Hoffmanová zamerala na nedávno ocenený seriál Eufória.

Recenzovanú rubriku Studium tentoraz tvoria dve výrazné české štúdie, jedna venovaná problematike francúzsko-československých filmových koprodukcií v rokoch 1958 – 1970 (David Čeněk), druhá sa venuje filmov od výtvarníkov, konkrétne tvorbe Miloša Šejna z prelomu 70. a 80. rokov (Martin Blažíček). Téma výtvarného umenia a filmu, uvádzania filmov v galériách, pokračuje aj v ďalších príspevkoch – šéf festivalu v Oberhausene L.-H. Gass píše o skulpturálnosti filmu, Franz Milec sa zameral na tvorbu Ľubomíra Ďurčeka, Jozef Červenka upozornil na výstavný projekt Bélu Tarra vo Viedni a Denisa Jašová sa venovala tvorbe Mayi Deren. V pravidelnej rubrike Kinematografická filozofia jej autorky pripravili rozhovor s americkým filmovým teoretikom Timothym Corriganom Etika a estetika reálneho; súčasťou rubriky sa stal aj preklad jeho textu Film a pavučina popisu. Číslu dominuje rozsiahla diskusia o filme Juraja Šlauku Punk je hned!

V rubrike Studium číslo uvádza prvú časť rozsiahlejšej štúdie Gabriely Kisovej Umelci v službe venovanú dokumentárnym portrétom slovenských výtvarníkov, ktoré boli nakrútené do roku 1989. V jubilejnej rubrike Prvé storočie (1921 – 2021) uvádzame príspevky o menej známych kapitolách dejín slovenskej kinematografie od historičky Petry Hanákovej i zvukára Tobiáša Potočného. Tomáš Hudák sa v rubrike Rozhovor venuje s kurátorkou a programovou dramaturgičkou Kim Knowlesovou prepojeniam súčasného experimentálneho filmu, etiky a environmentálneho vedomia. Dvojpohľad Rudolfa Urca a Milana Černáka sa zameriava na ďalšie súvislosti a detaily spravodajského a dokumentárneho filmu roku 1968.

V recenzovanej rubrike Studium dominuje štúdia E. Vžentekovej venovaná reprezentácii obdobia rozpadu ČSR a vzniku slovenského štátu (1938 – 1945) v slovenskom hranom filme. Hlavnou témou čísla sa stalo právo, spravodlivosť, súdnictvo, resp. obraz právnického povolania vo filme. Verejný obraz právnikov a premien či peripetií výkonu práva formuje médium filmu od svojich začiatkov. Aj preto je tejto téme venované takmer celé číslo, ktoré vzniklo na základe úzkej spolupráce s Katedrou teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty UK. Tvorí ho pestrá mozaika prístupov, ktoré spájanie práva a filmu umožňuje. Nielen v hlavnom tematickom bloku sa číslo venuje pohľadom na rôzne filmové diela: od rozboru klasických drám zo súdnej siene cez analýzy právnych fenoménov v detektívkach, sci-fi, rozprávkach, po prieskum právnych otázok v dokumentárnej tvorbe. Tému unikátne dopĺňajú aj pôvodné eseje talianskych filmových kritikov o právnych témach v ich kinematografii, či recenzie na knihy k téme.

Zborník Stopy začiatkov tvorí súbor príspevkov z jubilejného 20. ročníka výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 21. až 24. októbra 2021 v Krpáčove. Hlavná téma sa v kontexte pripomínania 100. výročia zrodu slovenskej kinematografie dotýkala jedného z jej kľúčových fenoménov: vymedzovania počiatkov, pôvodnosti, prvosti, bodov pripojení i zlomov, reštartov, období progresu, kríz, normalizácií. Zdanlivo jednoduché pomenovanie otvára možnosti reflexie najrôznejších aspektov storočného vývoja filmovej kultúry na Slovensku, jej inštitúcií, tvorby, reflexie. Autori štúdií: Peter Michalovič, Katarína Mišíková, Petr Mareš, Juraj Oniščenko, Martin Ciel, Luboš Ptáček, Zuzana Nemčíková, Josef Rauvolf, Josef Fulka, Monika Mitášová, Jana Bébarová, Martin Boszorád, Juraj Malíček, Petra Hanáková, Ján Kralovič, Martin Palúch, Jana Dudková, Michal Babiak.