KINO IKON 2/2023 (Časopisy)
Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.
Anotácia
Súbor recenzovaných štúdií (Studium) otvára text Kataríny Mišíkovovej odkrývajúci stratégie autobiografie, autoportrétu a autofikcie v súčasnom slovenskom dokumentárnom filme. V istom zmysle na ňu nadväzuje v ďalšej štúdii Jana Dudková, ktorá sa venuje aj hybridným žánrom v rannej tvorbe Viery Čákanyovej. Dlhodobá rubrika Prvé storočie, otvorená pred pár rokmi pri príležitosti 100. výročia zrodu slovenského filmu, ponúka ďalšie texty o rôznych obdobiach jeho vývoja, od predstavenia predkolibských projektov filmových ateliérov v Bratislave (Petra Hanáková), alebo fokusu na „mliečne filmy“ v kontexte zdravotníckej kinematografie (Nina Nováková), až po fenomén nespoľahlivého rozprávania v našich hraných filmoch (Marek Slovák). Témou čísla je zameranie na špecifické (kunsthistorický, náboženský) aspekty filmu Organ Štefana Uhra (Diskusia, rubrika Dvojdotyk). Číslo venované slovenskému filmu korunuje rozsiahly rozhovor Martina Šulíka a Stanislava Párnického (1945 – 2023) o filmovej réžii.
Technické informácie