KINO IKON 2/2018

Zborník Súčasné filmové teórie 2 s podnázvom Metódy a prístupy sa venuje audiovizuálnym reprezentáciám reality, fixovaniu spoločenskej a individuálnej pamäti v audiovizuálnych dielach a zmenám ich „čítania“ podľa rodového, historického a žánrového kľúča. Vstupná štúdia J. Paštékovej Dievča v ťažkostiach načrtáva paradigmatiku filmovej teórie v 20. a 21. storočí v kontexte európskej filmovej vedy. Berie do úvahy aj podmienky univerzitného výskumu a hľadania metodológie. Časť Reprezentácie prináša dokončenie monografie Z. Mojžišovej Zrkadlo zrkadla v zrkadle II. Štúdia E. Bindera Pravdivostná hodnota ako vyjadrenie vzťahu reality a fikčného sveta sa zameriava na konštrukciu fikčného priestoru zohľadňujúcu anti-mimetické teórie. E. Filová sa v príspevku Filmová pamäť venuje forme svedectva ako osobného prežívania histórie.

The Alphabet consists of a collection of 25 short essays centring on alphabetically named phenomena of Slovak film culture. We aimed to cover the most significant topics in our thinking about cinema – phenomena and features of cinematic work, narrative and visual motifs. The purpose of the Alphabet is to break free from traditional chronological, hierarchal or canonical approaches. Our film archive still contains unexplored examples of cinematic treasure. From this perspective, our Alphabet is mainly an attempt at a more playful exploration and less binding look into the history of Slovak cinema. This book is published by the Slovak Film Institute in Slovak and English editions.  

Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.

V rubrike Studium číslo uvádza prvú časť rozsiahlejšej štúdie Gabriely Kisovej Umelci v službe venovanú dokumentárnym portrétom slovenských výtvarníkov, ktoré boli nakrútené do roku 1989. V jubilejnej rubrike Prvé storočie (1921 – 2021) uvádzame príspevky o menej známych kapitolách dejín slovenskej kinematografie od historičky Petry Hanákovej i zvukára Tobiáša Potočného. Tomáš Hudák sa v rubrike Rozhovor venuje s kurátorkou a programovou dramaturgičkou Kim Knowlesovou prepojeniam súčasného experimentálneho filmu, etiky a environmentálneho vedomia. Dvojpohľad Rudolfa Urca a Milana Černáka sa zameriava na ďalšie súvislosti a detaily spravodajského a dokumentárneho filmu roku 1968.

Recenzovanú rubriku Studium reprezentuje v prvom „pandemickom“ čísle tohtoročného Ikonu štúdia Miroslava Vlčeka venovaná prvej dekáde fungovania Audiovizuálneho fondu, tu s fokusom na podporu slovenskej dokumentárnej tvorby pre kiná. Jedna z hlavných línií časopisu o kinematografickej filozofii pokračuje článkom Terezy Hadravovej o kognitivizme a filmovej teórii, plus rozhovorom s popredným nemeckým filmozofom Berndom Herzogenrathom. Ďalšom témou čísla je tvorba Volkera Schlöndorffa, o ktorom nielen písal ale aj s ním urobil pôvodný rozhovor Martin Palúch u neho doma v Berlíne. Druhá kľúčová línia posledných čísel časopisu sa venuje spojeniam filmu a výtvarného umenia, resp. filmom výtvarníkov. Tentoraz sa Franz Milec zameral na filmovú a video tvorbu Vladimíra Kordoša. V sekcii Dvojdotyk sa autorky Jana Wild a Petra Hanáková venujú pop fenoménom v kontexte filmovej kultúry. V rubrike reflexií sa Radka Hoffmanová zamerala na nedávno ocenený seriál Eufória.

Prvé číslo pokračuje vo veľkom historicko-analytickom prieskume modelov narácie v slovenskom hranom filme, pričom tentoraz sa autori Katarína Mišíková a Juraj Mojžiš zamerali na obdobie prelomu 50. a 60. rokov. Príkladom klasického kinofilného výkladu filmu je v rubrike aj štúdia Stanislavy Přádnej z pražskej Filozofickej fakulty venovaná film Jane Campionovej Portrét dámy. Základom čísla je tematický blok zameraný na tvorbu Bélu Tarra. Podnetom k prvej rozsiahlejšej reflexii u nás sa stal profil jeho filmov na prehliadke Febiofest 2009. Celkovo predstavia Tarrovu tvorbu štúdie Juraja Mojžiša a Michala Michaloviča. V prípadových štúdiách sa jednotlivým filmom budú venovať ďalší domáci autori (Ciel, Dudková, Mojžišová). Výber dotvára esej spisovateľa Pétera Esterházyho práve o Satanskom tangu. Blok by mal uzatvárať aktuálny rozhovor s Bélom Tarrom, ktorý s ním v jeho budapeštianskom štúdiu zaznamenali Michal Michalovič a Matyás Prikler.