A pobežím až na kraj sveta

Balada o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. Dramatický príbeh uzavretého a neprístupného hrnčiara Martina Lepiša, ktorého dedinčania považujú za pôvodcu niektorých živelných pohrôm. Na základe falošných udaní stratil ženu, dom aj slobodu. Po rokoch sa vracia do rodnej dediny. Minulosť však nemožno prekonať a priepasť, ktorá delí hrnčiara od dedinčanov, je priveľká. S nasadením vlastného života zachráni stádo dobytka, ktoré sa vysoko v horách ocitne ohrozené lesným požiarom. Ani tento statočný čin mu však nevráti miesto v dedinskej pospolitosti.

Medená veža je dobrodružno-romantický príbeh troch kamarátov a jednej ženy odohrávajúci sa v atraktívnej scenérii Vysokých Tatier. Traja priatelia v podaní Ivana Mistríka, Ivana Rajniaka a Štefana Kvietika pracujú počas letnej sezóny vo vysokohorskej chate. Ich horalský život naruší príchod mladej študentky (Emília Vášáryová). Jasné vzťahy sa zamotajú a čaká ich vyústenie do tragického konca. K diváckemu úspechu filmu okrem špičkového hereckého obsadenia pomohol aj výborný scenár Ivana Bukovčana doplnený o fotogenické slovenské veľhory zachytené širokouhlými zábermi Karola Kršku

Príbeh mladého medika (Maroš Kramár), ktorý prichádza do horskej dediny po tom, ako bol potrestaný za nelegálny interrupčný zákrok. Film vypovedá o morálnom rozklade spoločnosti, kde sa rozkrádanie a kompromisy stali každodennou realitou. Tvorcom sa podarilo zájsť asi najďalej, ako to bolo v polovici osemdesiatych rokov pri kritike súčasnosti možné. Negatívny obraz umocňuje situovanie príbehu do prostredia slovenskej dediny, ktorá je u nás tradične spájaná s pevnými zásadami a nepokrivenými hodnotami.

Po úspešných a filmársky inovatívnych dielach Vlčie diery, Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač sa Bielik v ďalšom období zameral viac na divákov. Vo filmoch Jánošík a Majster kat ho viac ako filmová reč zaujímala umelecká invencia, dôraz kládol na farebnosť, výpravu svojich diel i dobové kostýmy. Majster kat je cenný v tom, že ako jeden z mála zobrazuje obdobie vpádu Turkov na územie Slovenska. Je príbehom dvoch priateľov – rybára Richardusa a posledného bratislavského kata Emila. Spája ich a nakoniec i rozdeľuje láska k jednej žene. Občas teatrálne herecké výkony neuberajú filmu na príťažlivosti, naopak, robia z neho aj po rokoch zaujímavé, hororové, ale i komické dielo.

Podobne ako vo svojom debute Pieseň o sivom holubovi reaguje Stanislav Barabáš na udalosti 2. svetovej vojny a SNP. Dvaja kamaráti – partizáni vlečú na štáb nehostinnými horami nemeckého zajatca i samých seba. Vznikajú medzi nimi vážne i menej vážne konflikty, nad ktorými neustále visí smrť. Doba a situácia stavia postavy do pozícií, keď jedna nemôže tú druhú ignorovať, ba dokonca ju musí i počúvať. Je jedno, či je priateľ či nepriateľ. Vizualizácia Vincenta Rosinca zmenila nekonečnú bielu krajinu na pútavé filmové prostredie. Postavy v ňom raz vynikajú, inokedy sa strácajú vo veľkej náruči prírody. V hlavných úlohách sa predstavili skvelí Ivan Rajniak a Vlado Müller.

Režisér a scenárista Dimitrij Plichta nakrútil počas svojho života množstvo snímok, v ktorých zobrazoval najmä život mládeže. Nie je tomu inak ani vo filme Šerif za mrežami, ktorý sa odohráva za múrmi nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých. Hlavný hrdina Jakub sa z falošnej solidarity nechá odsúdiť za krádež, ktorú spáchal spoločne so „šerifom“ z partie. Verí, že po návrate do normálneho života bude odmenený poctou stať sa novým šerifom. V ústave však musí čeliť krutým podmienkam, výsmechu, šikane a tvrdej práci. Plichta citlivo vníma drsný svet hlavného hrdinu a snaží sa analyzovať, čo znamená pre mladých ľudí strata slobody.