Organ

Medená veža je dobrodružno-romantický príbeh troch kamarátov a jednej ženy odohrávajúci sa v atraktívnej scenérii Vysokých Tatier. Traja priatelia v podaní Ivana Mistríka, Ivana Rajniaka a Štefana Kvietika pracujú počas letnej sezóny vo vysokohorskej chate. Ich horalský život naruší príchod mladej študentky (Emília Vášáryová). Jasné vzťahy sa zamotajú a čaká ich vyústenie do tragického konca. K diváckemu úspechu filmu okrem špičkového hereckého obsadenia pomohol aj výborný scenár Ivana Bukovčana doplnený o fotogenické slovenské veľhory zachytené širokouhlými zábermi Karola Kršku

Podobne ako vo svojom debute Pieseň o sivom holubovi reaguje Stanislav Barabáš na udalosti 2. svetovej vojny a SNP. Dvaja kamaráti – partizáni vlečú na štáb nehostinnými horami nemeckého zajatca i samých seba. Vznikajú medzi nimi vážne i menej vážne konflikty, nad ktorými neustále visí smrť. Doba a situácia stavia postavy do pozícií, keď jedna nemôže tú druhú ignorovať, ba dokonca ju musí i počúvať. Je jedno, či je priateľ či nepriateľ. Vizualizácia Vincenta Rosinca zmenila nekonečnú bielu krajinu na pútavé filmové prostredie. Postavy v ňom raz vynikajú, inokedy sa strácajú vo veľkej náruči prírody. V hlavných úlohách sa predstavili skvelí Ivan Rajniak a Vlado Müller.

Príbeh hraného debutu režiséra Stanislava Barabáša sa odohráva v slovenských horách počas Slovenského národného povstania. Prostredníctvom detských hrdinov pôsobivo vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny. Film konfrontuje detstvo s ničivou silou vojny, ktorá hlboko zasiahne do života detí, mení ich sny a túžby a vytrhne ich z bezstarostnej hravosti.

Príbeh troch kamarátov – Yoricka, Andreja a ich lásky Marty sa odohráva v krutej, cynickej a násilnej dobe. Jedinou cestou úniku k šťastiu hlavných postáv je bláznovstvo. Juraj Jakubisko pristupoval k tvorbe inak ako jeho režisérski kolegovia. Často sa podieľal aj na príprave scenára a viac ako na obsahovú stránku filmu kládol dôraz na štylizáciu postáv a prostredia. Dôležité pre neho je výtvarné spracovanie filmu a svojská vízia sveta, v ktorej hlavnú úlohu zohráva abnormalita, bizarnosť a radosť zo života. Autori vtedajšej novej generácie neskladali účty minulosti, ale prežívali (s)nový, magický svet svojich postáv i samých seba.

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Film je zavŕšením Uhrovej pomyselnej trilógie reagujúcej na udalosti 2. svetovej vojny (Organ), jej koniec (Panna zázračnica) i povojnové obdobie. Ludová balada o troch dcérach je situovaná do obdobia kolektivizácie v 50. rokoch. Otec Majda chce zanechať majetok synovi, preto svoje tri dcéry posiela do kláštora. Keď však v čase kolektivizácie o všetko príde, útočisko môže nájsť jedine u nich. Podľa tradícií ľudovej balady, pomocnú ruku podá otcovi tá najmladšia. Autori (Uher a Bednár) budujú drámu o fanatizme postupne od ironickej drobnokresby stretnutí kláštornej čaty s vedením štátneho majetku až po konfliktný stret dvoch nezlučiteľných ideológií.