Iná láska

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Po Pomocníkovi v poradí druhá filmová adaptácia diela z románovej tvorby Ladislava Balleka sa odohráva vo fiktívnej pohraničnej dedine na juhu Slovenska krátko po druhej svetovej vojne, kedy sa hranice štátov ešte len zakresľovali na mapy. Do druhej polovice 40. rokov sa dostávame cez retrospektívne spomínanie štyridsaťročného spisovateľa na vlastné detstvo. Na neistú dobu, boj colníkov a pašerákov či pestré postavy multikultúrneho južného Slovenska sa tak pozeráme z pohľadu päťročného chlapca.

Dvojdielny televízny film je adaptáciou klasiky slovenskej literatúry, diela Miloslava Urbana Živý bič. Rovnako ako knižná predloha, aj film je dramaturgicky rozčlenený do dvoch častí. Osud Evy Hlavajovej je poznačený ťarchou, ktorú na seba vzala, keď chcela svojho muža Adama dostať domov z frontu. Podľahne dedinskému zvodcovi a pod tlakom dedinčanov spácha samovraždu. Po príchode Adama Hlavaja do Ráztok sa dovtedy pasívni obyvatelia začínajú búriť proti neľudským podmienkam v dedine. Filmové rozprávanie Martina Ťapáka je baladické a lyrizujúce, snímke nechýbajú ani tradičné odkazy na slovenský folklór a slovenskosť ako takú.

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.

Film je zavŕšením Uhrovej pomyselnej trilógie reagujúcej na udalosti 2. svetovej vojny (Organ), jej koniec (Panna zázračnica) i povojnové obdobie. Ludová balada o troch dcérach je situovaná do obdobia kolektivizácie v 50. rokoch. Otec Majda chce zanechať majetok synovi, preto svoje tri dcéry posiela do kláštora. Keď však v čase kolektivizácie o všetko príde, útočisko môže nájsť jedine u nich. Podľa tradícií ľudovej balady, pomocnú ruku podá otcovi tá najmladšia. Autori (Uher a Bednár) budujú drámu o fanatizme postupne od ironickej drobnokresby stretnutí kláštornej čaty s vedením štátneho majetku až po konfliktný stret dvoch nezlučiteľných ideológií.

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným poštárom Jakubom a krásnou Cigánkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus každodenného života, ktorému musí ružové snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka plné láskavého humoru ocenila rovnako odborná kritika ako i široké publikum doma a v zahraničí