Živý bič

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.

Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným poštárom Jakubom a krásnou Cigánkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus každodenného života, ktorému musí ružové snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka plné láskavého humoru ocenila rovnako odborná kritika ako i široké publikum doma a v zahraničí

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Film je zavŕšením Uhrovej pomyselnej trilógie reagujúcej na udalosti 2. svetovej vojny (Organ), jej koniec (Panna zázračnica) i povojnové obdobie. Ludová balada o troch dcérach je situovaná do obdobia kolektivizácie v 50. rokoch. Otec Majda chce zanechať majetok synovi, preto svoje tri dcéry posiela do kláštora. Keď však v čase kolektivizácie o všetko príde, útočisko môže nájsť jedine u nich. Podľa tradícií ľudovej balady, pomocnú ruku podá otcovi tá najmladšia. Autori (Uher a Bednár) budujú drámu o fanatizme postupne od ironickej drobnokresby stretnutí kláštornej čaty s vedením štátneho majetku až po konfliktný stret dvoch nezlučiteľných ideológií.

Filmová adaptácia drámy Ivana Stodolu Bačova žena zachytáva neľahký život slovenských vysťahovalcov v časoch politického a sociálneho útlaku v období krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Mladý bača Ondrej Muranica utečie pred tyraniou maďarských gazdov do ďalekej Ameriky. Sny a nádeje na lepší a spravodlivejší život mu však zmarí banské nešťastie. Ondrej stratí pamäť a doma je vyhlásený za mŕtveho. Pri svojom návrate do vlasti po rokoch zistí, že jeho žena sa vydala za jeho najlepšieho kamaráta.