Alphabet of slovak cinema 1921-2021

Zborník Súčasné filmové teórie 2 s podnázvom Metódy a prístupy sa venuje audiovizuálnym reprezentáciám reality, fixovaniu spoločenskej a individuálnej pamäti v audiovizuálnych dielach a zmenám ich „čítania“ podľa rodového, historického a žánrového kľúča. Vstupná štúdia J. Paštékovej Dievča v ťažkostiach načrtáva paradigmatiku filmovej teórie v 20. a 21. storočí v kontexte európskej filmovej vedy. Berie do úvahy aj podmienky univerzitného výskumu a hľadania metodológie. Časť Reprezentácie prináša dokončenie monografie Z. Mojžišovej Zrkadlo zrkadla v zrkadle II. Štúdia E. Bindera Pravdivostná hodnota ako vyjadrenie vzťahu reality a fikčného sveta sa zameriava na konštrukciu fikčného priestoru zohľadňujúcu anti-mimetické teórie. E. Filová sa v príspevku Filmová pamäť venuje forme svedectva ako osobného prežívania histórie.

Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.

V rubrike Studium číslo uvádza prvú časť rozsiahlejšej štúdie Gabriely Kisovej Umelci v službe venovanú dokumentárnym portrétom slovenských výtvarníkov, ktoré boli nakrútené do roku 1989. V jubilejnej rubrike Prvé storočie (1921 – 2021) uvádzame príspevky o menej známych kapitolách dejín slovenskej kinematografie od historičky Petry Hanákovej i zvukára Tobiáša Potočného. Tomáš Hudák sa v rubrike Rozhovor venuje s kurátorkou a programovou dramaturgičkou Kim Knowlesovou prepojeniam súčasného experimentálneho filmu, etiky a environmentálneho vedomia. Dvojpohľad Rudolfa Urca a Milana Černáka sa zameriava na ďalšie súvislosti a detaily spravodajského a dokumentárneho filmu roku 1968.

Recenzovanú rubriku Studium reprezentuje v prvom „pandemickom“ čísle tohtoročného Ikonu štúdia Miroslava Vlčeka venovaná prvej dekáde fungovania Audiovizuálneho fondu, tu s fokusom na podporu slovenskej dokumentárnej tvorby pre kiná. Jedna z hlavných línií časopisu o kinematografickej filozofii pokračuje článkom Terezy Hadravovej o kognitivizme a filmovej teórii, plus rozhovorom s popredným nemeckým filmozofom Berndom Herzogenrathom. Ďalšom témou čísla je tvorba Volkera Schlöndorffa, o ktorom nielen písal ale aj s ním urobil pôvodný rozhovor Martin Palúch u neho doma v Berlíne. Druhá kľúčová línia posledných čísel časopisu sa venuje spojeniam filmu a výtvarného umenia, resp. filmom výtvarníkov. Tentoraz sa Franz Milec zameral na filmovú a video tvorbu Vladimíra Kordoša. V sekcii Dvojdotyk sa autorky Jana Wild a Petra Hanáková venujú pop fenoménom v kontexte filmovej kultúry. V rubrike reflexií sa Radka Hoffmanová zamerala na nedávno ocenený seriál Eufória.

Prvé číslo pokračuje vo veľkom historicko-analytickom prieskume modelov narácie v slovenskom hranom filme, pričom tentoraz sa autori Katarína Mišíková a Juraj Mojžiš zamerali na obdobie prelomu 50. a 60. rokov. Príkladom klasického kinofilného výkladu filmu je v rubrike aj štúdia Stanislavy Přádnej z pražskej Filozofickej fakulty venovaná film Jane Campionovej Portrét dámy. Základom čísla je tematický blok zameraný na tvorbu Bélu Tarra. Podnetom k prvej rozsiahlejšej reflexii u nás sa stal profil jeho filmov na prehliadke Febiofest 2009. Celkovo predstavia Tarrovu tvorbu štúdie Juraja Mojžiša a Michala Michaloviča. V prípadových štúdiách sa jednotlivým filmom budú venovať ďalší domáci autori (Ciel, Dudková, Mojžišová). Výber dotvára esej spisovateľa Pétera Esterházyho práve o Satanskom tangu. Blok by mal uzatvárať aktuálny rozhovor s Bélom Tarrom, ktorý s ním v jeho budapeštianskom štúdiu zaznamenali Michal Michalovič a Matyás Prikler.

Recenzovanú rubriku Studium tentoraz tvoria dve výrazné české štúdie, jedna venovaná problematike francúzsko-československých filmových koprodukcií v rokoch 1958 – 1970 (David Čeněk), druhá sa venuje filmov od výtvarníkov, konkrétne tvorbe Miloša Šejna z prelomu 70. a 80. rokov (Martin Blažíček). Téma výtvarného umenia a filmu, uvádzania filmov v galériách, pokračuje aj v ďalších príspevkoch – šéf festivalu v Oberhausene L.-H. Gass píše o skulpturálnosti filmu, Franz Milec sa zameral na tvorbu Ľubomíra Ďurčeka, Jozef Červenka upozornil na výstavný projekt Bélu Tarra vo Viedni a Denisa Jašová sa venovala tvorbe Mayi Deren. V pravidelnej rubrike Kinematografická filozofia jej autorky pripravili rozhovor s americkým filmovým teoretikom Timothym Corriganom Etika a estetika reálneho; súčasťou rubriky sa stal aj preklad jeho textu Film a pavučina popisu. Číslu dominuje rozsiahla diskusia o filme Juraja Šlauku Punk je hned!