Súčasné filmové teórie 2 – Metódy a prístupy

Dějiny animace plynule navazují na autorovu průlomovou publikaci Cartoons: One Hundred Years of Cinema Animation z roku 1994. V současnosti se jedná o nejrozsáhlejší a nejhlubší text svého druhu, založený na myšlence, že si animace jako svébytné kinematografické odvětví zasluhuje vlastní odborný výklad a vlastní dějiny. Bendazzi nezůstává u Disneyho, jde mnohem dál: hovoří o animaci v kinematografii ruské, africké, latinoamerické a o spoustě jiných, po této stránce dlouho opomíjených kultur. Zaměřuje se také na léta neobjevené projekty a tvůrce z více než devadesáti zemí na světě. Informace předává v přehledném svazku v geografickém a chronologickém řazení.

Recenzovanú rubriku Studium reprezentuje v prvom „pandemickom“ čísle tohtoročného Ikonu štúdia Miroslava Vlčeka venovaná prvej dekáde fungovania Audiovizuálneho fondu, tu s fokusom na podporu slovenskej dokumentárnej tvorby pre kiná. Jedna z hlavných línií časopisu o kinematografickej filozofii pokračuje článkom Terezy Hadravovej o kognitivizme a filmovej teórii, plus rozhovorom s popredným nemeckým filmozofom Berndom Herzogenrathom. Ďalšom témou čísla je tvorba Volkera Schlöndorffa, o ktorom nielen písal ale aj s ním urobil pôvodný rozhovor Martin Palúch u neho doma v Berlíne. Druhá kľúčová línia posledných čísel časopisu sa venuje spojeniam filmu a výtvarného umenia, resp. filmom výtvarníkov. Tentoraz sa Franz Milec zameral na filmovú a video tvorbu Vladimíra Kordoša. V sekcii Dvojdotyk sa autorky Jana Wild a Petra Hanáková venujú pop fenoménom v kontexte filmovej kultúry. V rubrike reflexií sa Radka Hoffmanová zamerala na nedávno ocenený seriál Eufória.

Hlavnú tému v prvom čísle Ikonu určujú dve okrúhle výročia – 50. rokov od založenia Slovenského filmového ústavu (1963–2013) a v rubrike reflexií na filmy z distribučnej ponuky ASFK si Kino-Ikon pripomenie aj 20. výročie jej vzniku ako svojho hlavného vydavateľa (1993–2013). Blok textov venovaných 50. výročiu SFU otvára štúdia jedného z najuznávanejších filmových historikov filmu súčasnosti Paola Cherchi Usaia o konzervovaní pohyblivých obrazov. Nasleduje štúdia Michaly Burcákovej, ktorá sa venuje koncepcii prvého Filmového archívu na Slovensku podľa historika Ivana Rumanovského. Jej článok sprevádza edícia vzácnych archívnych materiálov (prvé štatúty archívu) od Ivana Rumanovského a iné jeho texty. Základ čísla tvoria rozsiahle štúdie na témy z dejín slovenského filmu: k začiatkom kinematografie (1896–1918) na Slovensku sa vracia Angelika Šrámková.

V recenzovanej rubrike STUDIUM najprv dominuje unikátna obsiahla štúdia Josefa Fulku venovaná filmu Alaina Robbe-Grilleta Eden a potom... (1970) z hľadiska jeho hudobného založenia. Článok Serialismus revisited sa – v kontexte slovenskej filmovej vedy – prvýkrát venuje koncepcii filmu ako hudobnej skladby, resp. Robbe-Grilletovej inšpirácii hudobnou seriálnou technikou ako ju reprezentuje napr. schönbergovská dodekafónia. 
Prvé číslo Kino-Ikonu určuje niekoľko rovnocenných tematických blokov. Prvý z nich je recenzovaný a venuje sa problematike filmových adaptácií. Súbor tvoria texty prednesené na seminári Evy Rosenbaumovej na rímskej Univerzite Sapienza, ktorý sa uskutočnil v decembri 2016. Okrem prieskumu obecných otázok a možností filmového adaptovania literárnych diel (Peter Michalovič) sa jednotlivé štúdie venujú konkrétnych dielam – Panne Zázračnici alebo Prípadu Barnabáša Kosa.

V recenzovanej rubrike Studium dominuje štúdia E. Vžentekovej venovaná reprezentácii obdobia rozpadu ČSR a vzniku slovenského štátu (1938 – 1945) v slovenskom hranom filme. Hlavnou témou čísla sa stalo právo, spravodlivosť, súdnictvo, resp. obraz právnického povolania vo filme. Verejný obraz právnikov a premien či peripetií výkonu práva formuje médium filmu od svojich začiatkov. Aj preto je tejto téme venované takmer celé číslo, ktoré vzniklo na základe úzkej spolupráce s Katedrou teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty UK. Tvorí ho pestrá mozaika prístupov, ktoré spájanie práva a filmu umožňuje. Nielen v hlavnom tematickom bloku sa číslo venuje pohľadom na rôzne filmové diela: od rozboru klasických drám zo súdnej siene cez analýzy právnych fenoménov v detektívkach, sci-fi, rozprávkach, po prieskum právnych otázok v dokumentárnej tvorbe. Tému unikátne dopĺňajú aj pôvodné eseje talianskych filmových kritikov o právnych témach v ich kinematografii, či recenzie na knihy k téme.

Z obsahu:

Katarína Mišíková / Divoké deväťdesiate a  kedysi a a dnes

Andrea Slováková / (V) moci festivalu

Martin Kaňuch / Pri vychádzaní z kasína

Tomáš Hudák / Filmové festivaly dnes

Mark Cousins / Forma filmových festivalov: Manifest

James Lattimer / Dobrý vkus: V čom alebo pre koho

Daniel Ebner / Prepracovaní a nezaplatení

Kristína Aschenbrennerová / Festivaly, ktoré programujú milo vyzerajúci ľudia

Matej Sotník / Aramisova

Jozef Červenka / Kotol sangrie

Peter Michalovič / Obdivuhodná chvála blbosti

Lea Pagáčová / Úvod do animasofie