Skalní v ofsajde

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Ján Lacko (1925 - 1991) Režisér a scenarista. Po štúdiu na gymnáziu v Skalici sa venoval ochotnickému divadlu. Ako filmár začínal v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave, kde spolupracoval na filmoch V. Bahnu. Nakrúcal aj šoty do Týždňa vo filme, dokumentárne filmy Viac pre všetkých (1949), Príbeh Jána Kováča (1950, Pionieri, Kysuce (oba 1951). V Štúdiu hraných filmov začínal ako asistent réžie na filmoch V Bahnu. V roku 1958 debutoval veselohrami Statočný zlodej a Šťastie príde v nedeľu. Nakrúcal prevažne komédie - Skalní v ofsajde (1960), Výlet po Dunaji (1962), Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965), Páni sa zabávajú (1971) a dramatické príbehy - Skaly a ľudia (1959), Vždy možno začať (1961), Výhybka (1963), Dievča z jazera (1978). DVD kolekcia obsahuje tri DVD s filmami Statočný zlodej, Skalní v ofsajde a Šťastie príde v nedeľu.

Medená veža je dobrodružno-romantický príbeh troch kamarátov a jednej ženy odohrávajúci sa v atraktívnej scenérii Vysokých Tatier. Traja priatelia v podaní Ivana Mistríka, Ivana Rajniaka a Štefana Kvietika pracujú počas letnej sezóny vo vysokohorskej chate. Ich horalský život naruší príchod mladej študentky (Emília Vášáryová). Jasné vzťahy sa zamotajú a čaká ich vyústenie do tragického konca. K diváckemu úspechu filmu okrem špičkového hereckého obsadenia pomohol aj výborný scenár Ivana Bukovčana doplnený o fotogenické slovenské veľhory zachytené širokouhlými zábermi Karola Kršku

Dokumentárna rekonštrukcia každodenného života obyčajnej rodiny, zachytávajúca s láskavosťou a s jemným humorom vzťah medzi staršou a mladšou generáciou, medzi rodičmi a deťmi. Pôvodne zamýšľaná krátkometrážna štúdia s autentickými predstaviteľmi – rodinou Ravingerovcov – sa pri nakrúcaní rozrástla na dlhometrážny film.

Režisér a scenárista Dimitrij Plichta nakrútil počas svojho života množstvo snímok, v ktorých zobrazoval najmä život mládeže. Nie je tomu inak ani vo filme Šerif za mrežami, ktorý sa odohráva za múrmi nápravno-výchovného ústavu pre mladistvých. Hlavný hrdina Jakub sa z falošnej solidarity nechá odsúdiť za krádež, ktorú spáchal spoločne so „šerifom“ z partie. Verí, že po návrate do normálneho života bude odmenený poctou stať sa novým šerifom. V ústave však musí čeliť krutým podmienkam, výsmechu, šikane a tvrdej práci. Plichta citlivo vníma drsný svet hlavného hrdinu a snaží sa analyzovať, čo znamená pre mladých ľudí strata slobody.

Po Pomocníkovi v poradí druhá filmová adaptácia diela z románovej tvorby Ladislava Balleka sa odohráva vo fiktívnej pohraničnej dedine na juhu Slovenska krátko po druhej svetovej vojne, kedy sa hranice štátov ešte len zakresľovali na mapy. Do druhej polovice 40. rokov sa dostávame cez retrospektívne spomínanie štyridsaťročného spisovateľa na vlastné detstvo. Na neistú dobu, boj colníkov a pašerákov či pestré postavy multikultúrneho južného Slovenska sa tak pozeráme z pohľadu päťročného chlapca.