Eva Krížiková (1934 – 2020) patrí bezpochyby k najvýraznejším zjavom slovenského herectva s širokým záberom, od divadla, cez film, rozhlas i televízie a jej najrôznejšie zábavné formáty. Už na začiatku kariéry na seba poukázala ako na interpretku s ojedinelým komediálnym talentom, a tak sa spočiatku stala predovšetkým predstaviteľkou excentrických malomestských kokiet či temperamentných vidiečaniek. Postupom rokov v nej režiséri na scéne, pred kamerou aj za mikrofónom objavili aj výnimočnú predstaviteľku výsostne dramatických osudov a Krížiková sa prirodzene prehrala od rolí ľudovej živelnosti k veľkým tragickým úlohám klasického repertoáru, ale aj k postavám z pôvodnej drámy herečkou modelovanými cez autentický výraz ženy súčasníčky. Na pozadí umeleckej kariéry Evy Krížikovej tak možno mapovať vývoj aj emancipáciu slovenského divadla, filmu, televízie i rozhlasu od úvodu päťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé desaťročie nového milénia. Kolektívna monografia autorov Karola Mišovica, Renáty Lokšovej a Jany Dudkovej približuje jednak špecifiká Krížikovej hereckej osobnosti a osobitosti, ale zároveň cez jej kariéru podáva plastické svedectvo o genéze slovenského dramatického umenia.

Publikácia o diele režiséra Martina Hollého zlučuje v žánrovo pestrej štruktúre celé spektrum rôznoro-dých textových foriem: od rozhovorov cez analytické štúdie až po spomienky a vyznania spolupracovníkov a priateľov.

Publikácia pod názvom Alain Resnais – Kinematografia mozgu je zborníkom textov slovenských, českých, francúzskych a britských autorov a Resnaisovu tvorbu približuje z rôznych historicko-teoretických perspektív od režisérových raných krátkometrážnych dokumentárnych filmov až po jeho zatiaľ posledný dlhometrážny počin Ešte ste nič nevideli.

Publikácia sa pokúša reprezentatívne predstaviť tvorivý prínos jedného z najznámejších kameramanov v dejinách slovenskej kinematografie. Richard Blech (v roku 2001 vyšla pod jeho vedením knižná pocta Martinovi Hollému) v nej programovo stavia do centra svojho filmovo-historického písania vývoj kameramanskej pozície i jej opomínanú dôležitosť v rámci akejkoľvek filmovej tvorby. Pri písaní o filme sa na remeslo prípadne štýl kameramana často zabúda, preto Blechova kniha ponúka na jednej strane najprv „neexistujúce malé dejiny filmovej kamery“, prehľad jednotlivých kameramanských výkonov a zároveň v druhej časti podrobnejšie opisuje jeden z nich, ktorým Stanislav Szomolányi obohatil vizualitu slovenského filmu. Podstatným suplementom textu sú aj obrazy ilustrujúce jeho kameramanské umenie. Knihu uzatvárajú spomienky slovenských tvorcov, filmografia a výberová bibliografia.

Herec Ivan Palúch je jednou z najosobitejších hereckých osobností slovenskej, nielen filmovej kultúry. Preslávil sa ako charizmatický interpret filmových, televíznych či divadelných postáv. Spolupracoval s významnými osobnosťami európskeho filmu – Františkom Vláčilom, Aleksandarom Petrovićom či Volkerom Schlöndorffom, jeho hereckými partnermi boli Annie Girardot, Anna Karina či David Warner. Jeho sľubne rozvíjajúcu sa kariéru však narušila „normalizácia“. Ambíciou knihy je napraviť tento stav a pripomenúť herecké kvality Ivana Palúcha, ktorý na prelome 60. a 70. rokov stál na prahu hviezdnej kariéry, presahujúcej hranice Československa. Kolektív autorov profilu herca Ivana Palúcha vo svojich štúdiách, doplnených o rozhovory s hercom a spomienkové pohľady kolegov a priateľov, mapuje herecké i životné osudy tohto charizmatického herca.

Kniha venovaná jednému z najvýraznejších tvorcov súčasnej európskej kinematografie je pokračovaním série publikácií v edícii Camera obscura, ktoré mapujú filmovú tvorbu kľúčových európskych režisérov. Spoločný profil Pedra Almodóvara sa pokúša domácemu klubovému i bežnému filmovému divákovi, povedané slovami autoriek, „sprostredkovať jeho autorsky nezameniteľné, tak povediac patidifuso (dych vyrážajúce) filmové videnie podivuhodnosti človeka / sveta“. Základ profilu tvorí text Viktórie Matákovej, ktorá čitateľov zasvätene – opierajúc sa o štúdium materiálov priamo v Barcelone i Madride – vovádza do politicko-kultúrno-spoločenského kontextu Almodóvarovej tvorby a zároveň v pätnástich výkladoch predstavuje základné parametre a súvislosti každého jeho celovečerného hraného filmu. Podnetnou nadstavbou je potom text Petry Hanákovej, ktorá najmä umenovedne poučenému divákovi ponúka sieť najzaujímavejších príznakov almodóvarovského filmového štýlu.

Štúdia pojednáva o šestici filmových diel Jiřího Menzla, v ktorých sa tento mimoriadne úspešný a uznávaný režisér pokúsil sebe vlastným, neopakovateľným spôsobom adaptovať šesť literárnych predlôh fenomenálneho českého spisovateľa Bohumila Hrabala.

Monografia Petra Gavaliera Spletité cesty Wima Wendersa zachytáva ťažiskové témy a filmárske postupy režiséra, ktoré sú charakteristické pre jeho tvorbu. Hoci knihe dominujú detailné analýzy Wendersových filmov, Peter Gavalier v nej odkrýva aj pozadie ich vzniku a rôzne odkazy približujúce nielen historický, ale aj spoločenský, umenovedný, výtvarný, hudobný a filozofický kontext Wendersovej tvorby. V rozhovore pre mesačník Film.sk Peter Gavalier povedal, že „pri analýze sa snažím vždy vychádzať zo samotného diela a rád sa nechám prekvapiť, kam ma film spontánne dovedie. Okrem toho ma k mnohým zaujímavým odkazom a inšpiráciám priviedol sám Wenders vo svojich textoch, ktoré som si dôkladne preštudoval. Azda na dielo nikoho zo súčasných režisérov nemali dejiny filmu taký vplyv ako práve na jeho dielo.“ Publikácia je rozdelená do ôsmich kapitol, ktoré sú radené tematicky, aj chronologicky, pričom prológ tvorí historický kontext nemeckej kinematografie, úzko spojený s režisérovou tvorbou.