Súbor textov Vysoké umenie a populárna kultúra, ktorý tvorí štúdia zostavovateľa a sedem prekladov textov najvýznamnejších svetových estetikov a filozofov, zachytáva vzťah vysokej a populárnej kultúry v rámcoch filozofie, estetiky či kultúrnych štúdií. Jednotlivé texty obhajujú aj kritizujú vysoké umenie aj populárnu kultúru. Zachycujú súčasné podoby tohto rozdelenia, ku ktorému došlo na Západe pred dvesto rokmi. Odvtedy sa odlišuje „vysoký“ a „populárny“ kultúrny svet. Každý z nich má vlastný jazyk, pravidlá a hodnoty. Rozdielne majú očakávania aj spôsoby posudzovania. Naoko sa nepotrebujú, hoci v skutočnosti nevedia bez seba žiť. Neraz sa hrubo odsudzujú, bezočivo osočujú a zosmiešňujú. Inokedy si vrúcne padajú do náručia. Vzájomný antagonizmus naďalej definuje identitu vysokej, ale aj populárnej kultúry. Hoci filozofia, estetika, ale aj umelecká prax neraz zakrývajú existenciu tejto odlišnosti. Chápu ju viac ako anachronizmus nerozlučne spätý s modernizmom, než súčasný fenomén. No našťastie jestvujú alternatívy k takémuto uvažovaniu. Časť z nich predstavuje aj táto kniha.

V knihe Kinematický obrat sa dvaja filmoví teoretici a historici A. Gaudreault a P. Marion vracajú k počiatkom i smrtiam kinematografie, k jej kontaktom a kríženiam s rôznymi tzv. kultúrnymi sériami. To im na jednej strane umožňuje jasnejšie rozlíšiť rôzne fázy jej vývoja (od pred- po postinštitucionálnu) a charakterizovať jej pôvodnú „polymorfnú“ povahu, a na strane druhej vyznačiť kľúčové premeny identity média filmu, jeho naviazanosť na priestor kina ako poslednú baštu v boji proti dematerializácii. Cez problematiku animácie a digitalizácie odkrývajú rezonancie éry počiatkov (prelom 19. a 20. storočia) a súčasnej doby. Pri svojej analýze si autori pomáhajú špecifickými pojmami –  novotvarmi. Postupujú od najranejšej „kinematografistickej praxe“, ktorá predchádza fázu inštitucionalizovanej kinematografie a vyznačujú vlákna dialogických súvislostí (oživený obraz, výtvarnosť, animobraz, artificiálnosť) až po animorealizmus jej súčasnej postinštitucionálnej fázy digitálnych obrazov. Z autorizovaného anglického prekladu druhého rozšíreného vydania The Kinematik Turn. Film in the Digital Era and its Ten Problems preložila Alexandra Strelková.

Kniha Jany Dudkovej Zmena bez zmeny. Podoby slovenskej televíznej hranej tvorby 1990 – 1993 je prvou publikáciou, ktorá sa systematicky venuje vývoju ponovembrovej televíznej tvorby na Slovensku. Doterajšie výskumy slovenského filmu sa skoro výlučne venovali výskumu kinematografie, televíznej tvorbe sa venoval napríklad Ivan Stadtrucker, avšak len do roku 1989 kedy sa podľa neho oslabuje kultúrotvorná funkcia televízie. Monografia Zmena bez zmeny dokazuje opak a vyvracia mýty o zániku či úpadku televíznej tvorby po roku 1989, prítomné napríklad i v Dejinách slovenskej kinematografie od Václava Maceka a Jeleny Paštékovej. Robí tak na príklade výskumu až 270 hraných diel, ktoré vznikli v období 1990 – 1993 a to so špeciálnym fokusom na obraz spoločenskej zmeny a reflexiu (Nežnej) revolúcie.

Najnovším prírastkom knižnej edície filmologického časopisu Kino-Ikon Cinestézia je profil významnej českej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej. Napísala ho filozofka a estetička Romana Javorčeková. V knihe Čas na priestor súkromia a priestor verejnosti sa zamerala na motív domova, bývania a priestoru, ktorý s nimi súvisí. Téma sa v rôznej intenzite a podobách objavuje v celej Třeštíkovej tvorbe už od školského cvičenia Živá voda (1972), v ktorom sleduje, ako vodná priehrada vymaže z mapy dedinu, až po režisérkin zatiaľ posledný film Forman vs. Forman (2019). V profile režiséra, ktorý v detstve počas vojny prišiel o rodičov, potom býval po internátoch, podnájmoch a emigroval bez rodiny, rezonuje téma odlišne než v každom z Třeštíkovej časozberných dokumentov, ako Manželské etudy, Katka či René. Motív domova a bývania ako niečoho, čo podlieha premenám v čase, zároveň súznie s touto režisérkinou najčastejšou metódou nakrúcania.

Publikácia Kult banality, je tretím titulom knižnej edície časopisu Kino Ikon Cinestézia, ktorá sa zameriava na publikovanie domáceho a svetového progresívneho myslenia o filme a audiovizuálnej kultúre. Zatiaľ čo banalita nemá dejiny, kultom banality sa umelci a myslitelia 20. storočia zdajú byť priam posadnutí. Od Duchampa a jeho readymade po Warhola, ktorý zrušil hranicu medzi umením a médiami, od Pereca a jeho „podobyčajnosti“ až po sociológov každodennosti, ospevovali ikony modernity obyčajnosť. Všetci banalite priznávali jednu cnosť: bola subverzívna. Prostredníctvom kultu, ktorý jej zasvätili, sa usilovali spochybniť zavedené inštitúcie – počnúc dielom, cez umelca až po galériu, múzeum alebo médiá. Dnes sa banality zmocňuje televízia a reality šou. Ale je kult, ktorý jej venujú, ešte stále zžieravý a podvratný? Úderná esej o zvratoch jedného storočia.

Publikácia Vyjsť z temnoty je druhým titulom knižnej edície časopisu Kino Ikon Cinestézia, ktorá sa zameriava na publikovanie domáceho a svetového progresívneho myslenia o filme a audiovizuálnej kultúre. Vyjsť z temnoty je esej vo forme listu, ktorý francúzsky filozof a historik umenia Georges Didi- Huberman adresuje maďarskému režisérovi Lászlóovi Nemesovi. Prostredníctvom analýzy jeho filmu Saulov syn (Oscar za najlepší cudzojazyčný film, Veľká cena poroty a Cena FIPRESCI na festivale v Cannes) skúma Didi-Huberman hranice a možnosti zobrazenia jednej z najväčších katastrof 20. storočia – šoa, nazývanej Nemesom aj "čiernou dierou uprostred nás“. Môže fikcia a realistický filmový obraz túto „čiernu dieru“ vyniesť na svetlo? Didi-Huberman sa v texte prejavuje ako nesmierne pozorný a poučený divák. Dôslednou analýzou formálnych aspektov umeleckého diela dokáže preniknúť do jeho hĺbky a objasniť tak rôzne, voľným okom niekedy ťažko postrehnuteľné významy.

Analytický portrét filmára a výtvarníka poľského pôvodu Waleriana Borowczyka a prehľad jeho kariéry formou malej encyklopédie, kde každé písmeno abecedy zastupuje jeden koncept, ktorý jedinečným spôsobom osvetľuje jeho filmy a ďalší umeleckú tvorbu. Drobná publikácia má slúžiť ako príručka svojho druhu k Borowczykovým bizarným, podivným, exotickým a hermetickým svetom a zároveň má ponúknuť 26 miniaturných skic k témam, ktoré si zaslúžia ďalšie skúmanie.