Portréty troch významných predstaviteľov slovenskej kinematografie: Viktora Kubala, Vlada Kubenka a Ladislava Kudelky z pera slovenského režiséra Rudolfa Urca. Urcova schopnosť analýzy aj syntézy objavuje v dejinách slovenského krátkeho filmu nečakané a netušené významy, polohy a súvislosti, pričom jeho štylistika v sebe spája erudíciu, presnosť formulácie a vedomie historického kontextu s ľahkosťou esejistického vyjadrovania.

Publikácia je akousi bodkou za výskumom okolo slovenského filmu Jánošík z roku 1921. Od vzniku filmu, v týchto dňoch uplynulo osemdesiat rokov. Jedným z príspevkov k pripomenutiu tohto významného jubilea sa stáva aj táto publikácia, ktorá film približuje v širších historických súvislostiach.

Štúdia obsahuje dve časti: Komerčný film pod vplyvom postmoderny a Žánre komerčného filmu.

Súbor jazykovokritických a prekladateľských reflexií sa zrodil v spolupráci s dvojtýždenníkom Mosty a napokon našiel trvalú pôdu pod krídlami mesačníka Romboid. Autor v publikácii ponúka iba prvú časť úkladov jazyka, ktoré vyšli v Romboide, no kompaktnejšie usporiadanú.

Monografia slovenského divadelného a filmového herca Ivana Mistríka. Doplnené fotografiami, súpisom postáv na slovenských profesionálnych javiskách a filmografiou.

Zborník Béla Balázs – chvála filmového umenia tvorí súbor príspevkov z 12. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 22. – 25. októbra 2009 v Levoči. Hlavnou témou pravidelného výročného stretnutia českých a slovenských filmových historikov a teoretikov sa stalo dielo filmového tvorcu a zároveň priekopníka filmovej teórie prvej polovice 20. storočia Bélu Balázsa (1884–1949).

Knižné súborné vydanie 5 scenárov úspešných slovenských filmov Ondreja Šulaja – Neha, Všetko čo mám rád, Záhrada, Orbis pictus, Krajinka.

Eva Krížiková (1934 – 2020) patrí bezpochyby k najvýraznejším zjavom slovenského herectva s širokým záberom, od divadla, cez film, rozhlas i televízie a jej najrôznejšie zábavné formáty. Už na začiatku kariéry na seba poukázala ako na interpretku s ojedinelým komediálnym talentom, a tak sa spočiatku stala predovšetkým predstaviteľkou excentrických malomestských kokiet či temperamentných vidiečaniek. Postupom rokov v nej režiséri na scéne, pred kamerou aj za mikrofónom objavili aj výnimočnú predstaviteľku výsostne dramatických osudov a Krížiková sa prirodzene prehrala od rolí ľudovej živelnosti k veľkým tragickým úlohám klasického repertoáru, ale aj k postavám z pôvodnej drámy herečkou modelovanými cez autentický výraz ženy súčasníčky. Na pozadí umeleckej kariéry Evy Krížikovej tak možno mapovať vývoj aj emancipáciu slovenského divadla, filmu, televízie i rozhlasu od úvodu päťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé desaťročie nového milénia. Kolektívna monografia autorov Karola Mišovica, Renáty Lokšovej a Jany Dudkovej približuje jednak špecifiká Krížikovej hereckej osobnosti a osobitosti, ale zároveň cez jej kariéru podáva plastické svedectvo o genéze slovenského dramatického umenia.