Pred vami je publikácia faktografického charakteru, ktorá je členená podľa jednotlivých ročníkov a spomína všetkých absolventov katedry ako aj pedagógov katedry. Hovorí aj o ďalších krokoch a uplatnení poslucháčov.

Druhé číslo časopisu Kino-Ikon v úvodnej rubrike STUDIUM pokračuje v letnej okrúhlej téme (70. výročie SNP) druhou časťou rozsiahlej štúdie Evy Filovej o premenách  slovenskej „povstaleckej“ krátkometrážnej tvorby do 80. rokov minulého storočia. HLAVNOU TÉMOU čísla sa pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu a 20. výročia „samostatnej“ slovenskej kinematografie stalo ďalšie kolo bilancovania jej úspechov i stagnácií. Tematický blok pripravili Jana Dudková v spolupráci s Máriou Ferenčuhovou. „Môžeme slovenskú ponovembrovú kinematografiu vnímať ako postupne sa osamostatňujúcu? Ak áno, tak vo vzťahu k čomu a v akom hodnotovom meradle sa osamostatnila? – kladú v úvode základné otázky celého bloku, ktorý vychádza z projektu riešeného Ústavom divadelnej a filmovej vedy SAV a Katedrou audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU pod názvom Slovenská kinematografia po roku 1989.

Hlavnou témou čísla sa pri príležitosti osláv 70. výročia stalo SNP a najmä jeho reflexia vo filmovej tvorbe od oslobodenia po súčasnosť. Druhým tematickým blokom je profil rakúskeho tvorcu Michaela Hanekeho. V rubrike STUDIUM prvé číslo otvorí štúdia P. Hanákovej Hviezdy pod Tatrami, venovaná pripomínaniu „hviezdnych príležitostí“ (herci, filmy, reálie) Slovenska do roku 1945. Súbor textov o SNP a filme sa zaoberá jednak problematikou prvých partizánskych námetov v slovenskom filme, krátkometrážnou tvorbou venovanou SNP od 50. rokov do pádu komunistického režimu, fenoménom premietania sovietskych filmov počas Povstania v BB kinách, i kritickými dokumentami o SNP zo 60. rokov. V pocte tvorbe M. Hanekeho sa vybraní autori budú venovať jeho najvýraznejším dielam i témam (od Bielej stuhy po Funny Games; obrazy hry, médií i násilia). V rubrike ROZHOVORY sa vracia k téme Povstania – v spoločnej, osobne ladenej debate J. Mojžiša a A. Marenčina.

Hlavnú tému celého ročníka 2013 určovali najmä dve okrúhle výročie – 50. rokov od založenia SFÚ (1963–2013) a tiež 20. výročie vzniku Asociácie slovenských filmových klubov ako hlavného vydavateľa časopisu (1993–2013).  Hlavným príspevkom druhého čísla sa stala rozsiahla štúdia V. Maceka venovaná dejinám Slovenského filmového ústavu. Rubriku Studium tvorí dokončenie rozsiahlej analýzy filmovej tvorby 60. rokov od J. Mojžiša a K. Mišíkovej a zároveň historicko-metodologický komentár Juraja Oniščenka k vývoju slovenského filmu od 90. rokov (pri príležitosti 20. výročia samostatnosti slovenskej kinematografie). Samostatný malý blok textov Rekonštrukcia avantgardy tvoria vybrané príspevky z konferencie európskych filmológov NECS, ktorá sa uskutočnila v júni 2013 v Prahe. V rubrike recenzií sa číslo vracia k súčasnej slovenskej hranej i dokumentárnej filmovej tvorbe (profil M. Fornayovej), k aktuálnym festivalom (17. ročník MFDF Jihlava) i vydaným knihám (napr. Živé striebro J. Jakubiska.

Hlavnú tému v prvom čísle Ikonu určujú dve okrúhle výročia – 50. rokov od založenia Slovenského filmového ústavu (1963–2013) a v rubrike reflexií na filmy z distribučnej ponuky ASFK si Kino-Ikon pripomenie aj 20. výročie jej vzniku ako svojho hlavného vydavateľa (1993–2013). Blok textov venovaných 50. výročiu SFU otvára štúdia jedného z najuznávanejších filmových historikov filmu súčasnosti Paola Cherchi Usaia o konzervovaní pohyblivých obrazov. Nasleduje štúdia Michaly Burcákovej, ktorá sa venuje koncepcii prvého Filmového archívu na Slovensku podľa historika Ivana Rumanovského. Jej článok sprevádza edícia vzácnych archívnych materiálov (prvé štatúty archívu) od Ivana Rumanovského a iné jeho texty. Základ čísla tvoria rozsiahle štúdie na témy z dejín slovenského filmu: k začiatkom kinematografie (1896–1918) na Slovensku sa vracia Angelika Šrámková.

Číslo otvára trojica rozsiahlych štúdií. V prvej sa Petra Hanáková venuje jednej z málo známych postáv slovenskej filmovej tvorby a výroby z obdobia vojnových 40. rokov Pavla Čambalu. Na jej portrét málo známeho hýbateľa slovenského filmovníctva nadväzuje štúdia Márie Ferenčuhovej zameraná na rétoriku a poetiku slovenských non-fiction filmov z produkcie Školfilmu a Nástupu. Viac na tému čísla (čs. nová vlna) už nadväzuje štúdia Milana Klepikova z NFA odkrývajúca pozadie vzťahu tvorcov francúzskej novej vlny k predchádzajúcej cinéma de qualité. V hlavnej téme sa číslo venuje čs. kinematografii 60. rokov – českým pohľadom sú sledované slovenské filmy a naopak. Impulzom k téme bolo okrem iného aj minuloročné pripomínanie 50. rokov vzniku kľúčových diel čs. filmovej novej vlny. V súbore textov, pod dohľadom editora témy Petra Michaloviča, pritom pôjde o nové pohľady na vybrané diela susednej novej vlny.

Celé číslo prvého ikonu roku 2012 bude venované téme normalizácie a filmu. Podnetom k celému tematickému zameraniu čísla sa stala pracovná konferencia Katedry audiovizuálnych štúdií, ktorá sa pod názvom NORMALIZÁCIA V (ČESKO)SLOVENSKEJ KINEMATOGRAFII uskutočnila v dňoch 1. – 2. decembra 2011 v kinosále FTF VŠMU v Bratislave. Základ čísla budú tvoriť príspevky českých i slovenských historikov a kritikov: Václava Maceka, Jeleny Paštekovej, Juraja Mojžiša, Luboša Ptáčka, Evy Filovej, Zdenka Hudeca, Martina Ciela a Jadwigy Hučkovej. Kino-Ikon opäť doplní aj číslo časopisu FRAME – rovnako zamerané na analýzy filmov normalizačného obdobia našej kinematografie.

V úvodnej štúdii analyzuje Mária Ferenčuhová obľúbené vyjadrovacie postupy známych slovenských dokumentaristov (Kerekes, Škop, Lehotský). Hlavnou témou čísla sa stalo dielo kľúčového reprezentanta francúzskej novej vlny a pritom u nás najmenej známeho tvorcu – J. Rivetta. Diela z rôznych dekád jeho tvorby (od 60. rokov po súčasnosť) analyzovali mladí českí a slovenskí filmoví vedci (Schimera, Křipač, Felcman, Mišíková, Michalovič). Rubrika Pocta je venovaná dielu Pavla Branka a Petra Solana. Druhý tematický blok textov sa venuje reflexii posledného 15. ročníka MFDF Jihlava a najmä dokumentu Andrey Slovákovej Nadohľad (2011). V rubrike Dvojdotyk sa D. Šterbáková a T. Hudák venujú filmu Strýko Búnmí. V súbore recenzií sa číslo venuje odbornej filmovej literatúre (knihy Martina Palúcha, J. Dudkovej, Z. Hudeca, P. Branka, zb. o Martinovi Slivkovi a i.), filmom v distribúcii (Melanchólia, 80 dopisov, Drive) i filmovým aktivitám uplynulého roka (14. čs. filmologická konferencia Minority a film).

Číslo otvára vynikajúca filozofická analýza užívania priestoru a vôle vo filme A. Tarkovského Stalker [Daniela Foltinová]. Nasleduje ju jeden zo stále potrebných a zaujímavých návratov k tetralógii citov od M. Antonioniho [Juraj Mojžiš]. Témou čísla je séria nových úvah o žánroch a žánrovení vo filme [John Frow, Peter Michalovič, a i.]. Blok textov dopĺňa aktuálny rozhovor s americkým teoretikom filmových žánrov Rickom Altmanom. Z reflexií treba pripomenúť text o poslednom Tarrovom filme [András Bálint Kovács], analýzu Havlovho odcházení [J. Bernard], esej o bielej žene v Afrike od Claire Denis [Michal Michalovič], či správu o stave maďarske kinematografie v orbánovských časoch [Tomáš Hučko].