Argentína - Nová vlna?; Pablo Trapero za 15 min; Recenzia (4 filmy na 2 mesiace); S kamerou pod vodou; Miro Remo: Film je kolektívna práca; Viktor Kubal a Paľo Bielik v kníhkupectvách; Melóny novej sezóny; Matthieu Darras na odchode?; Midpoint; Vraždiaca pneumatika v suteréne,...

V lunaparku Any Geislerovej; Turínsky kôň; História storyboardu v obrazoch; Piussi má premiéru na internete; Zuzana Liová: Ako sa robí úspešný scenár; Ako ďalej slovenské kino?; Založte si filmový klub; Európa je a bude divná,..

Scénografia podľa Eugenia Caballera; Future Mirandy July; Novinka v Sci-fi; Kadrnka má budúcnosť; Art Film Fest je za rohom, Konečne Marhuľový ostrov; Fest Anča nie len pod podjazdom; DCP na Slovensku?,...

J. C. Carriére si nepamätá iba Buňuela; György Pálfi: Máte sa na čo tešiť!; Pip Chodorov: Film kontrola DVF; V pohode o Pohode?; Pamätajte na 4 živly; Spomienky na Jána Kadára,...

Wim Wenders o Pine a 3D, David Hinton a dance for camera, Alois Nebel, 2011: Rok s filmom, Dance for camera na Slovensku, Lóve, PK & PK - Kerekes s Kolevskou o Audiovizuálnom fonde,...

Sľúbili sme organizátorom festivalu DOC.sk, že tento rok vydáme jedno číslo KINEČKA zamerané na spoluprácu a mediálnu propagáciu ich festivalu – teda ideálne s témou dokumentárnej kinematografie. S dokumentom, podobne ako s realitou, ktorú zobrazuje, to však súčasnosti už vôbec nie je také jednoduché. Film s nálepkou dokumentárny, s realitou a následne s diváckym vnemom do rôznej miery manipuluje a medzi tým, či ide o podvod alebo skôr inteligentnú hru so žánrovými pravidlami a filmovým vzdelaním diváka je často iba tenká hranica. Dovoľte, milí čitatelia, aby sme sa na 16 stranách aprílového (a májového) KINEČKA trochu zahrali aj my s vami.

Najnovšie číslo Kinečka (jún/júl 2012) sme venovali téme smrti filmového materiálu. Nechceme podceňovať situáciu v ktorej sa v súčasnosti ocitol filmový pás, ktorý divákom vyše 100 rokov prinášal zábavu a zážitok z filmového umenia. Poďte uvažovať spolu s nami: Je ešte filmový pás v digitálnej ére vôbec na niečo potrebný? Aká je jeho budúcnosť? Má možnosť transformovať sa do akéhosi ďalšieho života, slúžiť v budúcnosti na iné účely? Môžme ďalej nazývať digitálny obraz filmom?

Ak si hovoríte, že teraz prišiel ten čas, kedy Eva a Eva vyjdú s pravdou von a verejne sa priznajú k svojmu lesbickému vzťahu, sklamem vás. Kinečko nie je bulvárny, ale filmový časopis, aj keď samozrejme nie každý s tým musí súhlasiť. Dúfali sme, že prepojenie pomôže pootvoriť komunikačné a kontextuálne kanály medzi oboma komunitami a oživiť tak na oboch stranách ideu flexibilnej, viacúrovňovej a transdisciplinárnej identity, ktorá sa neuzatvára do seba ale hľadá stále nové podoby a v prípade spomínaného festivalu hádam aj povýšiť ho z komunitnej záležitosti do stavov profesionálne reflektovaného, suverénneho filmového festivalu. Ako sa nám to podarilo, posúďte sami po tom, čo si kúpite Kinečko na niektorom z jeho predajných miest a prečítate ho od titulky po jeho 16. stranu.

Takto pred rokom malo KINEČKO pekné oči a venovalo sa dokumentárnemu filmu a jeho schopnostiam reprezentácie reality. Žiaľ, tento rok sa nekoná ani ten jediný dokumentárny festival na Slovensku, s ktorým sme toto číslo minulý rok spolu pripravovali a tak sme museli oči prižmúriť a dovidieť ďalej. Tentoraz sa nevenujeme dokumentárnemu filmu, ale thajskej kinematografii. KINEČKO má šikmé oči a je poskladané z úlomkov toho, čo sa nám podarilo z našej slovenskej perspektívy zistiť o súčasnej thajskej kinematografii, ale aj kinematografiách diametrálne odlišných, akou je napríklad tá naša.