Nečítali sme sa od júna a za ten čas sa veľa zmenilo. Máte aj vy ten pocit? Časť toho obdobia strávila časť redakcie Kinečka (Eva a Eva) v Portugalsku, a neboli to iba letné prázdniny.

KINEČKO je dvojmesačník, ktorý odráža kinematografiu v súčasných a premenlivých súvislostiach, približuje hlbšie a nekonformné vnímanie filmu širšiemu publiku, podporuje písanie o filme, ako relevantnú súčasť živej kinematografie. Slúži ako zdroj informácií a priestor pre otvorenú ale zároveň fundovanú diskusiu súčasnej filmárskej obce a filmovej kritiky.

V stánku s hot-dogmi sa ma raz pražský predavač opýtal, či mi ho má dať s kečupem nebo hořčicí. Na moju odpoveď „aj aj“ nereagoval rovnako ako ani na môj improvizovaný preklad „taky taky“. Nakoniec som si spomenula, že si predsa prosím „obojí“ a na rovnaký spôsob vám servírujeme Kinečko, v ktorom každá stránka obsahuje „aj“ obdiv „aj“ kritiku, závisť a „taky“ lásku a ak sa ma opýtate, či je podľa Kinečka český film náš alebo zahraničný, tak odpoviem „obojí“. (EK)

KINEČKO je dvojmesačník, ktorý odráža kinematografiu v súčasných a premenlivých súvislostiach, približuje hlbšie a nekonformné vnímanie filmu širšiemu publiku, podporuje písanie o filme, ako relevantnú súčasť živej kinematografie. Slúži ako zdroj informácií a priestor pre otvorenú ale zároveň fundovanú diskusiu súčasnej filmárskej obce a filmovej kritiky.

Udrela jeseň a KINEČKO sa vybralo medzi fjordy, do Nórska. “Problémom nórskeho filmu je, že sa oň nikto nezaujíma.” Práve týmto citátom otvára nórske číslo šéfredaktorka Eva Križková. Po vydaní tohto čísla sa tak minimálne na Slovensku situácia určite zmení!

KINEČKO je dvojmesačník, ktorý odráža kinematografiu v súčasných a premenlivých súvislostiach, približuje hlbšie a nekonformné vnímanie filmu širšiemu publiku, podporuje písanie o filme, ako relevantnú súčasť živej kinematografie. Slúži ako zdroj informácií a priestor pre otvorenú ale zároveň fundovanú diskusiu súčasnej filmárskej obce a filmovej kritiky.

KINEČKO sa nebojí. Ani emigrantov, ani Kotlebu, ani nastupujúcej generácie mladých ľudí, ktorí ho volili, ani politickej či ekonomickej krízy ani nedostatku peňazí. Naopak, ponúka alternatívu. A pri jej hľadaní KINEČKO od marca do júna migruje.

KINEČKO je dvojmesačník, ktorý odráža kinematografiu v súčasných a premenlivých súvislostiach, približuje hlbšie a nekonformné vnímanie filmu širšiemu publiku, podporuje písanie o filme, ako relevantnú súčasť živej kinematografie. Slúži ako zdroj informácií a priestor pre otvorenú ale zároveň fundovanú diskusiu súčasnej filmárskej obce a filmovej kritiky.

Vlna vs. breh je dokumentárny film o výnimočnej generácií slovenských fotografov, ktorí sa stretli na začiatku 80. rokov ako študenti fotografického odboru na pražskej FAMU a do umeleckej fotografie vniesli energiu, hravosť a nespútanú imagináciu, ktorá sa v ich tvorbe spájala najmä s postupmi inscenovanej fotografie. Vytvorili výnimočnú generáciu, ktorú kritici nazvali „Slovenskou novou vlnou“. Ich neprehliadnuteľné dielo dodnes ovplyvňuje vývoj fotografie v Čechách aj na Slovensku. Sú úspešní aj za hranicami, mnohí sa vrátili domov, aby svoje skúsenosti opäť odovzdávali mladej generácii. Martin Štrba vo svojom režijnom debute navštevuje a spovedá priateľov a umeleckých súputníkov, rekonštruujúc atmosféru doby, ktorá dala zrodiť fenoménu Slovenskej novej vlny.

Film je nahliadnutím do života ľudí postihnutých autizmom, pričom búra všeobecne zaužívané názory spoločnosti na túto vývinovú poruchu. Nevšedný film z prostredia rodín s autistickými deťmi, ktorý odhaľuje každodennú náročnosť života s nimi. Nie je však postavený na výpovediach a dialógoch, ale na konkrétnych bezprostredných situáciách, v ktorých sa zamýšľa nad otázkami rodičovskej a partnerskej lásky ľudí s autizmom. Dokument vznikal sedem rokov v spolupráci s neziskovou organizáciou Autistické centrum Andreas, ktorá sa venuje odbornej a komplexnej pomoci ľuďom s autizmom, ako aj podpore ich rodín.

Dokumentárny film o perzekúciách členov slovenskej skautskej organizácie komunistickou mocou. Poukazuje na absurdný paradox, keď totalitný režim vyprodukoval z mládežníckej organizácie nepriateľa štátu a hrozbu pre budovanie socialistického zriadenia. Mnohí zo skautov boli za svoju angažovanosť v tomto hnutí prenasledovaní a niektorí aj väznení.

Dokumentárny portrét Karola Noskoviča, jedného z tisícov väznených, podáva dramatické svedectvo o komunistickom systéme, ktorý do absurdných rozmerov nafúkol skutok mladého človeka. Vymyslené obvinenie sa premietlo do mimoriadne prísneho trestu. Prípad Karola Noskoviča je typickým príkladom brutálneho prenasledovania statočných ľudí v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

Dokument zachytáva osudy pamätníkov, ktorých sa priamo dotkla zmena hraníc v prospech Maďarska v novembri 1938. Na ich osude mapuje postoje horthyovského Maďarska k obyvateľom južného Slovenska po Viedenskej arbitráži.