Film zložený z troch samostatných satirických poviedok Petra Karvaša – Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň – veľmi vtipne a zároveň výstižne odhaľuje a kritizuje nedostatky vo fungovaní vtedajšej spoločnosti. Poviedky sú pospájané zábermi schvaľovacej komisie, ktorá si necháva film premietnuť, aby následne povolila či naopak zamietla jeho uvedenie do kín. Členovia komisie, ktorí sa v jednotlivých postavách na plátne spoznávajú, v prestávkach medzi premietaním vyjadrujú svoje pripomienky.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner a nechtiac tak získava privilegované postavenie v tábore. Jeho vnútorný postoj sa však zmení po smrti priateľa a spoluväzňa Venžlaka. Zlosť a vzdor ho napokon privedú k otvorenej revolte. Film prináša nový pohľad na tému degradácie človeka v období fašizmu cez tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá nerovnej, nielen boxerskej hry.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Majka „Tárajka“ je dievča, ktoré sa narodilo s miernym telesným handicapom. Ten ale nie je jediným problémom, s ktorým sa musí vo svojom živote vyrovnať. Oveľa horšie sú pre ňu výsmech rovesníkov a večné napomínanie zo strany rodičov. Jedinou osobou, u koho Majka nachádza skutočné pochopenie, je jej stará mama. A tak radšej z reality uniká do sveta predstáv a fantázie. Peter Solan vytvoril citlivý portrét dvanásťročnej školáčky, ktorý svojím posolstvom aj dnes celkom iste osloví nielen detského diváka.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Príbeh človeka, ktorý cez hrozbu nevyliečiteľnej choroby prehodnocuje svoj život, hodnoty aj ideály. Chápe svoju chorobu ako „trest“ za svoje nehumánne činy v 50. rokoch. V životnej kríze a v pokuse o vlastnú očistu naráža v kontakte s realitou na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu, individuálneho aj kolektívneho sebectva. So svojou chorobou aj životom sa však musí vysporiadať sám.

Produkt má mierne poškodený celofánový obal.

Publikácia prezentuje spoločnú tvorbu dvoch výtvarníkov – fotografky a sklára, ktorí spolupracujú od roku 2010 a svoje spoločné projekty viackrát úspešne vystavovali doma aj v zahraničí. Jana Hojstričová (1972) a Palo Macho (1965) a absolvovali VŠVU v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobia ako pedagógovia. Zámerom publikácie je obrazom a slovom zmapovať ich spoločné projekty in situ (2010 – 2021), ich novátorskú pozíciu na súčasnej scéne, keďže sa im v priebehu rokov podarilo cez viaceré technologické experimenty spojiť fotografiu a sklo (nielen na ploche, 2D), ale aj v priestore (3D) – v poslednom čase umeleckým uvažovaním vykročili ku komplexnému stvárneniu priestoru formou spoločných inštalácií. Publikácia okrem obrazovej časti obsahuje nové interpretačné texty historičky umenia Bohunky Koklesovej, spoločný text Mariana Zervana a Moniky Mitášovej a to nielen v slovenskom, ale aj v anglickom jazyku. Novátorsky dizajn publikácie Marcel Benčík.

Súbor textov Vysoké umenie a populárna kultúra, ktorý tvorí štúdia zostavovateľa a sedem prekladov textov najvýznamnejších svetových estetikov a filozofov, zachytáva vzťah vysokej a populárnej kultúry v rámcoch filozofie, estetiky či kultúrnych štúdií. Jednotlivé texty obhajujú aj kritizujú vysoké umenie aj populárnu kultúru. Zachycujú súčasné podoby tohto rozdelenia, ku ktorému došlo na Západe pred dvesto rokmi. Odvtedy sa odlišuje „vysoký“ a „populárny“ kultúrny svet. Každý z nich má vlastný jazyk, pravidlá a hodnoty. Rozdielne majú očakávania aj spôsoby posudzovania. Naoko sa nepotrebujú, hoci v skutočnosti nevedia bez seba žiť. Neraz sa hrubo odsudzujú, bezočivo osočujú a zosmiešňujú. Inokedy si vrúcne padajú do náručia. Vzájomný antagonizmus naďalej definuje identitu vysokej, ale aj populárnej kultúry. Hoci filozofia, estetika, ale aj umelecká prax neraz zakrývajú existenciu tejto odlišnosti. Chápu ju viac ako anachronizmus nerozlučne spätý s modernizmom, než súčasný fenomén. No našťastie jestvujú alternatívy k takémuto uvažovaniu. Časť z nich predstavuje aj táto kniha. Kniha je súčasťou edície Cinestézia.

Číslo otvára štúdia českého estetika Vlastimila Zusku venovaná fenoménu atmosféry ako inovatívnej estetickej kategórii, o ktorej sa často uvažuje aj v kontexte filmovej tvorby (od Bélu Balázsa). Jednou z hlavných tematických línií, ktorá prechádza rôznymi rubrikami je história kín z hľadiska sociálneho, politického, architektonického, technologického v rôznych filmových kultúrach – od slovenskej (Slavomíra Macáková), cez iránsku (Martin Kaňuch), po japonskú (Rudolf Schimera). V bohatej rubrike rozhovorov sa venujeme filozofickému čítaniu filmov (Paisley Livingstone), filmovej tvorbe a umelej inteligencii (Viera Čákanyová) alebo výnimočnosti Hanákových Obrazov starého sveta (Daniel Bird, Jonathan Owen). Štefan Komorný v laudatiu pripomína osobnosť hlavného kolibského technológa Róberta Hardonyiho (1930 – 2009). Pozoruhodná študentská reflexia Anny Gazdíkovej rozkrýva filozofiu Záhrady Martina Šulíka.