Text popredného predstaviteľa súčasného francúzskeho myslenia Paula Virilia je esejistickým pohľadom na dejiny videnia od renesancie až po súčasnosť. Autor v ňom sleduje premeny pojmu renesancia, podmienené používaním rôznych optických prístrojov v priebehu jednotlivých období, ktoré poznačili logiku obrazu, aj jeho vnímanie. V piatich samostatných kapitolách nazvaných Topografická amnézia, Menej ako obraz, Verejný obraz, Skrytá kamera a Stroj videnia sa Virilio pokúša uchopiť rozličné polohy, aké môže v rozdielnych kontextoch nadobudnúť vzťah medzi videným objektom a vidiacim subjektom. Pohybuje sa pritom v priestoroch neraz vzájomne vzdialených: od umenia cez oblasť medializácie až po svet techniky.

Pilotná publikácia edície Camera Obscura sa pokúša čitateľom plasticky priblížiť život a dielo jednej z najvýraznejších postáv slovenskej kinematografie tohto desaťročia – režiséra Martina Šulíka. V štruktúre sa vo vzájomne vyváženom pomere prelínajú dve základné zložky: séria aktuálnych rozhovorov, ktoré s tvorcom viedli Peter Michalovič, Martin Kaňuch a Marián Brázda a štyri analytické štúdie popredných slovenských a českých filmológov a estetikov: Martina Ciela (Neha), Petra Michaloviča (Všetko čo mám rád), Vlastimila Zusku (Záhrada) a Miroslava Petříčka jr. (Orbis Pictus). Súčasťou publikácie sú taktiež výberová bibliografia a kompletná filmografia Martina Šulíka, ako aj šesťdesiat sprievodných fotografií.

Publikácia Rozprava o westerne česko-slovenskej autorskej dvojice filmových teoretikov a estetikov Petra Michaloviča a Vlastimila Zusku sa venuje jednému z prvých veľkých žánrov (americkej) kinematografie. Ide už o ich tretiu spoločnú publikáciu po monografii Juraj Jakubisko (SFÚ Bratislava, 2005) a teoretickej publikácii Znaky, obrazy a stíny slov (AMU Praha, 2009).    

Dramatický príbeh odohrávajúci sa v posledných dňoch 1. svetovej vojny na ruskom fronte je nekompromisnou obžalobou jej krutosti a nezmyselnosti. Hlavnou postavou je kaprál Hoferik (Vlado Müller) – vojak telom i dušou, bezmedzne oddaný armáde i monarchii, ktorú je ochotný brániť do posledných síl. Jeho prílišný zmysel pre povinnosť a občas až slepá viera v ideály sa mu však napokon stanú  osudnými.