Recenzovanú rubriku Studium reprezentuje v prvom „pandemickom“ čísle tohtoročného Ikonu štúdia Miroslava Vlčeka venovaná prvej dekáde fungovania Audiovizuálneho fondu, tu s fokusom na podporu slovenskej dokumentárnej tvorby pre kiná. Jedna z hlavných línií časopisu o kinematografickej filozofii pokračuje článkom Terezy Hadravovej o kognitivizme a filmovej teórii, plus rozhovorom s popredným nemeckým filmozofom Berndom Herzogenrathom. Ďalšom témou čísla je tvorba Volkera Schlöndorffa, o ktorom nielen písal ale aj s ním urobil pôvodný rozhovor Martin Palúch u neho doma v Berlíne. Druhá kľúčová línia posledných čísel časopisu sa venuje spojeniam filmu a výtvarného umenia, resp. filmom výtvarníkov. Tentoraz sa Franz Milec zameral na filmovú a video tvorbu Vladimíra Kordoša. V sekcii Dvojdotyk sa autorky Jana Wild a Petra Hanáková venujú pop fenoménom v kontexte filmovej kultúry. V rubrike reflexií sa Radka Hoffmanová zamerala na nedávno ocenený seriál Eufória.

Dráma z obdobia slovenského štátu rozpráva príbeh Tóna Brtka, slušného človeka, ktorý sa pod nátlakom chamtivej manželky a karieristického švagra nechal vmanévrovať do funkcie arizátora skrachovaného obchodu s galantérnym tovarom. Pôvodná majiteľka, stará pani Lautmannová už dávnejšie stratila kontakt s realitou a vôbec netuší, čo sa okolo nej deje. Tóna považuje za nového pomocníka a prijme ho ako vlastného syna. Aj on svoje arizátorstvo iba predstiera a všetok čas venuje opravám starožitného nábytku v jej domácnosti. Situácia sa však zmení, keď sa začne pripravovať deportácia miestnych Židov.

Dráma z obdobia slovenského štátu rozpráva príbeh Tóna Brtka, slušného človeka, ktorý sa pod nátlakom chamtivej manželky a karieristického švagra nechal vmanévrovať do funkcie arizátora skrachovaného obchodu s galantérnym tovarom. Pôvodná majiteľka, stará pani Lautmannová už dávnejšie stratila kontakt s realitou a vôbec netuší, čo sa okolo nej deje. Tóna považuje za nového pomocníka a prijme ho ako vlastného syna. Aj on svoje arizátorstvo iba predstiera a všetok čas venuje opravám starožitného nábytku v jej domácnosti. Situácia sa však zmení, keď sa začne pripravovať deportácia miestnych Židov.  

Septembrové Film.sk sa pozrelo do histórie národných filmových cien. Okrem témy čísla venovanej Slnku v sieti v čísle nájdete: rozhovor s Miloslavom Lutherom, Rudolfom Urcom, Dušanom Hanákom, Milanom Černákom a Zuzanou Piussi, ktorí spomínajú na Pavla Branka. Novinky: Na krásnom modrom Dunaji (obnovená premiéra) a Staříci / Old-Timers - a film by Dušek & Provazníkk. Recenzie filmov: Letní rebeli, Šarlatán, FREM, Salto je kráľ, Tenet. Ohlasy na Fest Anča, 4 ŽIVLY a MFF Locarno a mnoho ďalších článkov

Slávnosť v botanickej záhrade (1969) Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou, mozaikovitou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Havettov originálny film spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, rovnako však čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov Západného Slovenska. Ľalie poľné (1972) Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Vznikol ako tvorivá parafráza Šikulovej prózy a jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z I. svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia nájsť domov a pevne zakotviť. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.

Dvadsaťročný Šimon odchádza z rodičovského domu, aby našiel sám seba. Onedlho spoznáva Viktora a Máriu, ktorí ho postupne vťahujú do svojho komplikovaného vzťahu pohybujúceho sa niekde na hranici nežnosti a krutosti. Šimon odhaľuje ich minulosť a čoraz viac podlieha ich spôsobu existencie.

Najnovším prírastkom knižnej edície filmologického časopisu Kino-Ikon Cinestézia je profil významnej českej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej. Napísala ho filozofka a estetička Romana Javorčeková. V knihe Čas na priestor súkromia a priestor verejnosti sa zamerala na motív domova, bývania a priestoru, ktorý s nimi súvisí. Téma sa v rôznej intenzite a podobách objavuje v celej Třeštíkovej tvorbe už od školského cvičenia Živá voda (1972), v ktorom sleduje, ako vodná priehrada vymaže z mapy dedinu, až po režisérkin zatiaľ posledný film Forman vs. Forman (2019). V profile režiséra, ktorý v detstve počas vojny prišiel o rodičov, potom býval po internátoch, podnájmoch a emigroval bez rodiny, rezonuje téma odlišne než v každom z Třeštíkovej časozberných dokumentov, ako Manželské etudy, Katka či René. Motív domova a bývania ako niečoho, čo podlieha premenám v čase, zároveň súznie s touto režisérkinou najčastejšou metódou nakrúcania.

Tématicky je nové číslo Film.sk venované detským hercom. Nájdete v ňom aj rozhovor so Zuzanou Gindl-Tatárovou, V časti recenzie sa dočítate viac o filmoch Havel, Sólo, Víkend na chate alebo aj o filme Zlatá zem. Viac sa dozviete aj o Českej kinematografii a jej roku 2019.

Fórum přináší rozhovor s rumunským režisérem C. Porumboiuem nebo esej o významném průkopníku animace V. Starevičovi. Čtenář nezůstane samozřejmě ochuzen o kritiky (např. A Hidden Life, Dark Waters) a recenze (např. Efekt Vašulka, Prolomit ticho, Colectiv). Z knih je reflektována např. publikace Paul Verhoeven a jeho filmy: Nic víc než kus masa (Zdeněk Hudec). Jako speciální přílohu zařazujeme sérii textů o Busteru Keatonovi. V závěru lze číst ukázku ze scénáře Božské jiskry Víta Poláčka.