Producentství v hrané tvorbě

Súbor textov Vysoké umenie a populárna kultúra, ktorý tvorí štúdia zostavovateľa a sedem prekladov textov najvýznamnejších svetových estetikov a filozofov, zachytáva vzťah vysokej a populárnej kultúry v rámcoch filozofie, estetiky či kultúrnych štúdií. Jednotlivé texty obhajujú aj kritizujú vysoké umenie aj populárnu kultúru. Zachycujú súčasné podoby tohto rozdelenia, ku ktorému došlo na Západe pred dvesto rokmi. Odvtedy sa odlišuje „vysoký“ a „populárny“ kultúrny svet. Každý z nich má vlastný jazyk, pravidlá a hodnoty. Rozdielne majú očakávania aj spôsoby posudzovania. Naoko sa nepotrebujú, hoci v skutočnosti nevedia bez seba žiť. Neraz sa hrubo odsudzujú, bezočivo osočujú a zosmiešňujú. Inokedy si vrúcne padajú do náručia. Vzájomný antagonizmus naďalej definuje identitu vysokej, ale aj populárnej kultúry. Hoci filozofia, estetika, ale aj umelecká prax neraz zakrývajú existenciu tejto odlišnosti. Chápu ju viac ako anachronizmus nerozlučne spätý s modernizmom, než súčasný fenomén. No našťastie jestvujú alternatívy k takémuto uvažovaniu. Časť z nich predstavuje aj táto kniha.

Júnové číslo Film.sk je posledným, ktoré vychádza v tlačenej podobe. Časopis po 25 rokoch svojej existencie nezanikne, od júla však vstupuje do novej éry. Bude vychádzať bez papiera, už len online. V ešte papierovej podobe si môžete teda vo Film.sk prečítať aj niečo z pripravovaných fimových festivalov (Artfilm, FestAnča, June Film Fest). Témou je: Máme svoje archívy, len ich treba prebádať. Rozhovor s p. Božidarou Turzonovovou. Recenzie k filmom Mir nam, Súperi, Hranice Európy, Starý dub a mnoho ďalšieho z filmového sveta.

K čemu se vlastně filmařovi hodí zvukař? Jaká je úloha zvuku při natáčení? A při přípravách? A v postprodukci? A jak to, že ten samý zvukař někdy dodá perfektně čistý zvuk a jindy ne? A proč by měli zvuk řešit i tvůrci – nezvukaři? Co je potřeba zajistit, aby zvuková stránka vašeho filmu byla co nejlepší? Pokud vás zajímají odpovědi na tyto otázky, a zároveň nejste zvukaři a nechcete se utopit ve složité teorii, tato kniha je tady právě pro vás.

Druhý díl příručky pro filmaře-nezvukaře. Kde první díl vysvětluje, jak je třeba při natáčení audiovizuálního díla postupovat, aby bylo možné nějak pracovat se zvukem, tam druhý díl přináší praktické příklady toho, co vše je možné se zvukem dělat – včetně naznačení principů, na nichž jednotlivé postupy stojí. Odhalíme, že vše souvisí se vším, a zabrousíme i do ostatních filmařských profesí, i do několika vědních disciplín.

Kniha, ktorá je aj zároveň učebnicou mediálnej etiky, definuje postavenie režiséra ako najvyššie kompetentného a zodpovedného pracovníka pri dodržiavaní etických a morálnych princípov. Máte pocit, že morálka a etika sa vytratila z našich životov? Že otvorením mediálneho priestoru sa z mnohých filmárov a televíznych režisérov stali drzí vykrádači našich súkromných životov? Renomovaná slovenská režisérka Yvonne Vavrová s bohatou medzinárodnou filmovou a televíznou skúsenosťou  radí, ako sa vyhnúť mnohým tvorivým dilemám pri nakrúcaní. Orientuje aj bežného čitateľa, a potencionálneho účinkujúceho, že nie všetko si musí nechať páčiť od autority akou je režisér. Opiera sa o slovenské, české aj anglické Etické kódexy verejnoprávnych televízií, aby ukázala, že nie všetko umelecké je aj korektné a že slušnosť a etika je základným predpokladom práce profesionálneho režiséra. Odborné recenzie: „Odborných publikácií, týkajúcich sa televízie a filmu, je množstvo. Menej ich je o práci tvorivých tímov, ktoré filmy realizujú a ešte menej o ich etike alebo neetike pri tvorbe diel. A tu prichádza autorka, ktorá, pravdepodobne ako prvá, ozrejmuje etiku režiséra, tej veľmi zodpovednej, nebojím sa zdôrazniť, že najzodpovednejšej osoby v procese tvorby, keď analyzuje umeleckú funkciu režiséra hraných a dokumentárnych filmov.“ Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc. „Významná slovenská dokumentaristka a režisérka Yvonne Vavrová problematiku profesní etiky chápe široce, věnuje se jejím dějinám a pak konkrétním etikám. Zajímají témata jako práce se skrytou kamerou, skrytým mikrofonem, problematika autorizace a vůbec autorství a jeho ochrany nikoliv jen ve smyslu autorského zákona, ale také právě ve smyslu etickém. Považuji práci Yvonne Vavrové za velmi cenný příspěvek do debaty.“  Doc. PhDr. Miroslav Zelinský, CSc

Súčasťou akéhokoľvek uvažovania o priestorovom zvuku je pochopiť podstatu zvukovej skladby, jej obsah, štruktúru a tvorivé nazeranie na prácu s jednotlivými zvukovými komponentami. K tomu treba ovládať umelecko realizačné prostriedky, ktoré nám poskytuje súčasný vývoj zvukových technológií v oblasti filmovej tvorby. V predkladanom texte môže čitateľ nájsť všetky potrebné informácie, ktoré mu pomôžu pri ich následovnom kreatívnom uvažovaní o zhmotnení filmového časopriestoru dostupnými zvukovými prostriedkami. Súčasťou predkladaného textu je aj pohľad na jeho praktickú realizáciu od prvého kontaktu s literárnym, neskôr aj technickým scenárom, cez nakrúcanie, zvukovú postprodukciu až po finálnu mixáž priestorového zvuku. Obsahovú časť tvorí tiež bohatá obrazová príloha (163 obrázkov a fotografií).