Pieseň o sivom holubovi

Režisér Juraj Jakubisko sa po nútenej deväťročnej prestávke vrátil k hranej tvorbe divácky atraktívnym filmom s takmer westernovou zápletkou. Príbehom o podnikavom mužovi Jozefovi Matúšovi, ktorý prichádza do zabudnutej dediny kdesi na východe Slovenska, aby sa tam usadil a založil si rodinu. Svojmu cieľu je odhodlaný podriadiť všetko. Je schopný klamať, podvádzať, kradnúť i zradiť svojich priateľov. Aj keď vytrvalo odmieta premýšľať nad dôsledkami svojho správania, je len otázkou času, kedy sa mu napokon kruto vypomstí.

Komediálne ladený príbeh kamarátok, ktoré sa dostanú do problémov pre „nevinný“ žart, patrí k významným dielam slovenskej kinematografie. Päť dievčat je obvinených z podpísania zmluvy s diablom, v ktorej sa zaviazali zbaviť panenstva ešte pred maturitou. Vtipné filmové dielko s nadhľadom zobrazuje nedorozumenia medzi ženami a ich potenciálnymi milencami. Erotické scény nemali v tej dobe v našej kinematografii obdobu a aj moderný jazyk naivných herečiek či výstupy proti socialistickej morálke potvrdzujú, že éra 60. rokov bola naozaj uvoľnená.

Tragikomický príbeh z prostredia východoslovenského vidieka vznikol na základe poviedok Milky Zimkovej, ktorá vo filme zároveň stvárnila hlavnú úlohu. Osudy Johany Ovšenej a jej nemanželskej dcéry Pavlíny sa vzájomne prelínajú. Johana, ktorá žila na dedine ako slobodná matka, prežíva svoj životný omyl opakovane v príbehu svojej dcéry. V divácky najúspešnejšom filme Štefana Uhra sa najmä vďaka dobrej znalosti prostredia podarilo tvorcom verne zachytiť osobitosti regiónu, mentalitu i spôsob života jeho obyvateľov

Film o dospievaní, snívaní a prvej veľkej, ale zakázanej láske. V poetickom príbehu o vzťahu medzi dobrosrdečným, trochu naivným poštárom Jakubom a krásnou Cigánkou Jolankou na seba naráža nespútaný svet hravej fantázie a triezvy pragmatizmus každodenného života, ktorému musí ružové snívanie oboch hlavných hrdinov napokon predsa len ustúpiť. Dielo režiséra Dušana Hanáka a spisovateľa Dušana Dušeka plné láskavého humoru ocenila rovnako odborná kritika ako i široké publikum doma a v zahraničí

Dvojdielny televízny film je adaptáciou klasiky slovenskej literatúry, diela Miloslava Urbana Živý bič. Rovnako ako knižná predloha, aj film je dramaturgicky rozčlenený do dvoch častí. Osud Evy Hlavajovej je poznačený ťarchou, ktorú na seba vzala, keď chcela svojho muža Adama dostať domov z frontu. Podľahne dedinskému zvodcovi a pod tlakom dedinčanov spácha samovraždu. Po príchode Adama Hlavaja do Ráztok sa dovtedy pasívni obyvatelia začínajú búriť proti neľudským podmienkam v dedine. Filmové rozprávanie Martina Ťapáka je baladické a lyrizujúce, snímke nechýbajú ani tradičné odkazy na slovenský folklór a slovenskosť ako takú.

Čitateľské ohlasy na novelu Panna zázračnica Dominika Tatarku, spolu s obrodou výtvarníckej československej surrealistickej skupiny podnietili rozhodnutie adaptovať túto vojnovú novelu. Panna zázračnica je filmom o vnútornom svete človeka, a tak mohol Uher na jeho zobrazenie využiť všetky prvky avantgardy. Keďže dielo vychádza zo surrealizmu, stali sa základnými prvkami filmu sen, fantázia a zobrazovanie podvedomia či duše. Ide o banálny príbeh mladej Anabely a mužov okolo nej: Tristana, jeho priateľov – umelcov a sochára posmrtných masiek Havrana. Dej nehrá podstatnú úlohu, je len akousi pomôckou na vyjadrenie pocitov, nálad a voľne pospájaných myšlienok.