Výber z týždenníkov

Orlie pierko voľne nadväzuje na úspešnú Medenú vežu. Starec (Ivan Mistrík) a Valér (Ivan Rajniak) sa po dvoch rokoch väzenia za pašeráctvo vracajú do Stratenej doliny. Otvoria opäť horskú chatu a pokúšajú sa viesť bezúhonný život. Navyknutí na ľahký zárobok a dobrodružstvo sa však postupne dostávajú do starých koľají. Divácky rovnako atraktívne pokračovanie je však postavené skôr na akcii a humornejšie ladených konfrontáciách medzi jednotlivými postavami, či už pašerákmi a financmi (Vlado Müller v úlohe nadporučíka Pardeka) alebo Valérom a mladou Tonkou. Pokračovanie tatranskej dobrodružnej romance, podobne ako iné Hollého filmy, je postavené predovšetkým na silnom príbehu podporenom výraznými charakterovými postavami. V tomto prípade dobrodružný príbeh ešte umocňuje atraktívna scenéria Vysokých Tatier a herecký koncert trojice Mistrík - Rajniak - Müller, ktorým výborne sekunduje Július Vašek v úlohe Prašivca.

Medená veža je dobrodružno-romantický príbeh troch kamarátov a jednej ženy odohrávajúci sa v atraktívnej scenérii Vysokých Tatier. Traja priatelia v podaní Ivana Mistríka, Ivana Rajniaka a Štefana Kvietika pracujú počas letnej sezóny vo vysokohorskej chate. Ich horalský život naruší príchod mladej študentky (Emília Vášáryová). Jasné vzťahy sa zamotajú a čaká ich vyústenie do tragického konca. K diváckemu úspechu filmu okrem špičkového hereckého obsadenia pomohol aj výborný scenár Ivana Bukovčana doplnený o fotogenické slovenské veľhory zachytené širokouhlými zábermi Karola Kršku

Príbeh človeka, ktorý cez hrozbu nevyliečiteľnej choroby prehodnocuje svoj život, hodnoty aj ideály. Chápe svoju chorobu ako „trest“ za svoje nehumánne činy v 50. rokoch. V životnej kríze a v pokuse o vlastnú očistu naráža v kontakte s realitou na bariéru ľahostajnosti, nezáujmu, individuálneho aj kolektívneho sebectva. So svojou chorobou aj životom sa však musí vysporiadať sám.

Po úspešných a filmársky inovatívnych dielach Vlčie diery, Štyridsaťštyri a Kapitán Dabač sa Bielik v ďalšom období zameral viac na divákov. Vo filmoch Jánošík a Majster kat ho viac ako filmová reč zaujímala umelecká invencia, dôraz kládol na farebnosť, výpravu svojich diel i dobové kostýmy. Majster kat je cenný v tom, že ako jeden z mála zobrazuje obdobie vpádu Turkov na územie Slovenska. Je príbehom dvoch priateľov – rybára Richardusa a posledného bratislavského kata Emila (Vlado Müller). Spája ich a nakoniec i rozdeľuje láska k jednej žene. Občas teatrálne herecké výkony neuberajú filmu na príťažlivosti, naopak, robia z neho aj po rokoch zaujímavé, hororové, ale i komické dielo.

Klasická komédia Jána Lacka je príbehom troch priateľov, futbalových fanúšikov, ktorí sa za každú cenu musia dostať na zápas Československo : Brazília. Ako v tradičnej komédii, ich prvotné zámery narušia nechcené a nečakané náhody, a tak sa všakovako snažia, aby im ich plány vyšli. Neváhajú pri tom obetovať rodinu či vlastné zdravie. Podobný námet si Lacko vyskúšal už o dva roky skôr vo filme Šťastie príde v nedeľu, ktorý bol rovnako o náruživosti, odhodlaní a naivite pri podávaní športky. Cez prostomyseľné a vtipné charaktery zobrazil v oboch snímkach dušu slovenského národa, schopného zapáliť sa pre šport i podľahnúť davovej psychóze pri vidine ľahkého zárobku.

Dvojdielny televízny film je adaptáciou klasiky slovenskej literatúry, diela Miloslava Urbana Živý bič. Rovnako ako knižná predloha, aj film je dramaturgicky rozčlenený do dvoch častí. Osud Evy Hlavajovej je poznačený ťarchou, ktorú na seba vzala, keď chcela svojho muža Adama dostať domov z frontu. Podľahne dedinskému zvodcovi a pod tlakom dedinčanov spácha samovraždu. Po príchode Adama Hlavaja do Ráztok sa dovtedy pasívni obyvatelia začínajú búriť proti neľudským podmienkam v dedine. Filmové rozprávanie Martina Ťapáka je baladické a lyrizujúce, snímke nechýbajú ani tradičné odkazy na slovenský folklór a slovenskosť ako takú.