Jánošík (1921) Keď sa Jaroslav Siakeľ roku 1921 rozhodol urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, mal dve kamery, tretinu scenára, hlavného predstaviteľa bez profesionálnych filmových skúseností a herečku, ktorá predtým nikdy nevidela film. Plány na nakrútenie začali v Chicagu, kam sa Siakeľ vysťahoval pred I. svetovou vojnou. Tesne po vojne ho poverila skupina Slovákov žijúcich v USA, aby s bratom Danielom urobili film, ktorý by zobrazil hrdinské epizódy z Jánošíkovho života. Pre nakrúcanie si vybrali exteriéry v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Kaštiele i domy so slamennými strechami, kone a koče, roľníci i bývalí aristokrati všetko vyzeralo ako pred storočiami. Hlavného predstaviteľa vybrali na základe fyzických dispozícií. Bohužiaľ, vôbec nevedel hrať. Preto Siakeľ sám vybral nového herca, ktorým bol už vtedy známy divadelný herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme. Jánošík I., II. (1963) Divácky najúspešnejší slovenský film v dejinách o legende, ktorá nikdy nezomiera. Kto by nepoznal Jánošíka a jeho životné krédo zaviesť do sveta plného nespravodlivosti aspoň kúsok dobrého úmyslu. „Bohatým bral a chudobným dával.“ Tak si ho pamätajú už po celé tie generácie. Toto je jeho životný príbeh vo veľkofilme s celou plejádou slovenských hereckých legiend v réžii nestora slovenskej kinematografii Paľa Bielika...

Slávnosť v botanickej záhrade (1969) Svieži a zrelý debut talentovaného, predčasne zosnulého režiséra je farebnou, mozaikovitou feériou o potrebe zázraku v ľudskom živote. Havettov originálny film spája inšpirácie naivným maliarstvom, dielami francúzskeho impresionizmu a nemou filmovou groteskou, rovnako však čerpá tiež z tradícií a ľudových zvyklostí obyvateľov Západného Slovenska. Ľalie poľné (1972) Druhý a zároveň posledný celovečerný film Ela Havettu patrí k najpozoruhodnejším dielam slovenskej kinematografie. Vznikol ako tvorivá parafráza Šikulovej prózy a jeho hrdinami sú vojnoví veteráni, ktorí sa vracajú z I. svetovej vojny do rodného kraja, kde sa snažia nájsť domov a pevne zakotviť. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote.

FILM – EXPERIMENT. Jeden dialóg, traja režiséri, tri rôzne situácie. Dramatický rozhovor muža a ženy, založený na identickom dialógu v troch variáciách, nakrútili Poliak Jerzy Skolimowski, Slovák Peter Solan a Čech Zbyněk Brynych. Generačné príbehy 20-ročných, 40-ročných a 60-ročných protagonistov sú originálnym pohľadom na komplikované partnerské vzťahy.

August 68 DVD obsahuje tri dokumentárne filmy venované zásadným udalostiam roku 1968. Čas, ktorý žijeme pojednáva o obrodných spoločenských procesoch, ktoré sa v Československu rozpútali počas tzv. Pražskej jari, zvláštne vydanie Týždňa vo filme s názvom Čierne dni podáva svedectvo o nasledujúcej augustovej intervencii vojsk Varšavskej zmluvy a film Tryzna nás oboznamuje s udalosťami, ktoré z tejto pre mnohých dodnes traumatickej historickej skúsenosti priamo vyplynuli. November 89 3 dokumentárne filmy obsiahnuté na tomto DVD ponúkajú divákovi možnosť pripomenúť si mnohé z dôležitých histor. udalostí, ktoré koncom roka 1989 zásadným spôsobom ovplyvnili našu budúcnosť. Zároveň mu poskytujú veľmi plastický obraz politických, spoločenských a ekonomických procesov. August 68: Čas, ktorý žijeme Réžia: V. Kubenko, L. Kudelka, J. Pogran, O. Krivánek, I. Húšťava Čierne dni Réžia: L. Kudelka, M. Černák, Š. Kamenický, C. Kovác Tryzna Réžia: V. Kubenko, P. Mihálik, D. Trančík November 89: Letová správa OK 89-90 Réžia: I. Ruppeldt Sonda 1/1990 - Vlak nežnej revolúcie Réžia: R. Ferko, V. Mináč, A. Horák Všetci spolu...[po slovensky] Réžia: E. Štefankovičová

Slnko v sieti (1962) Lyrický príbeh emocionálneho dozrievania a vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí sa snažia zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou voči súdobej spoločnosti. Film je označovaný za začiatok československej novej vlny. Organ (1964) Dramatický príbeh z obdobia vojnovej Slovenskej republiky. Vo františkánskom kláštore sa pred fašistami ukryje mladý poľský vojnový zbeh, nadaný organista. Práve kvôli talentu sa dostáva do konfliktu s miestnym regenschorim, človekom obmedzeným nielen duchovne, ale aj ľudsky. Tri dcéry (1967) Aktualizácia starej ľudovej balady o otcovi a jeho troch dcérach. Starý Majda po vyvlastnení jeho majetku hľadá útočisko u svojich troch dcér, ktoré kedysi sám poslal do kláštora, aby nemusel deliť statok. Jedine najmladšia dcéra je aj napriek vyhosteniu z kolektívu svojich radových sestier ochotná sa oňho postarať.

Čert nespí (1956) Film zložený z troch samostatných satirických poviedok Petra Karvaša – Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň – veľmi vtipne a zároveň výstižne odhaľuje a kritizuje nedostatky vo fungovaní vtedajšej spoločnosti. Boxer a smrť (1962) Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner a nechtiac tak získava privilegované postavenie v tábore. Kým sa skončí táto noc (1965) Slovenský film režiséra Petra Solana rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré si po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, o dvoch mladých inštalatéroch, hľadajúcich erotické dobrodruž- stvo, stavebnom majstrovi, ktorý spreneveril výplatu celej partie, neuz- nanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu, pričom celý dej sa odohráva počas jednej noci v prepychovom nočnom tatranskom podniku.

Štyridsaťštyri (1957) Dramatický príbeh o povestnej vzbure slovenských vojakov 71. trenčianskeho pešieho pluku proti dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády sa odohráva počas prvej svetovej vojny v srbskom meste Kragujevac. Kapitán Dabač (1959) Psychologicky ladená vojnová dráma o dôstojníkovi slovenskej armády, ktorý si pod vplyvom osobnej životnej prehry začne počas bojov na Ukrajine postupne uvedomovať skutočné hrôzy fašizmu. Jánošík I, II (1963) Príbeh o legendárnom ľudovom hrdinovi a zbojníkovi Jurovi Jánošíkovi (1688 – 1713).

Medená veža (1970) Prvá časť diptychu zo Stratenej doliny je skvelou dobrodružnou romancou odohrávajúcou sa v impozantných kulisách Vysokých Tatier. Osudová dráma, miestami odľahčená siláckymi rečami drsných chlapov ani dnes nestráca na svojej diváckej atraktívnosti. Orlie pierko (1971) Voľné pokračovanie Medenej veže v mnohom nadväzuje na úspech svojho predchodcu. Nerozluční priatelia, bývalí pašeráci Starec a Valér sa vracajú z väzenia do Stratenej doliny, aby začali nový bezúhonný život. No nebude to jednoduché. Ani miestny strážca zákona im veľmi nedôveruje. Noční jazdci (1981) Oproti sebe stoja dvaja zásadoví, nekompromisní muži. Jeden má za sebou obyvateľov chudobnej dediny, druhý zákon. Konflikt čaká na vyvrcholenie v záverečnej prestrelke. Výstrely z pušiek nakoniec padnú, no nestane sa tak na divokom západe ale na slovensko-poľskom pohraničí. Michal Dočolomanský v úlohe pašeráka koní a Radoslav Brzobohatý ako pražský colník sa v Hollého Nočných jazdcoch stretli v takmer westernovej konfrontácii, zasadenej do neistých a často dramatických rokov novozaloženej Československej republiky.

Kristove roky (1967) Andrej (Vlado Müller) a Juraj (Jiří Sýkora) sú bratia. Andrej, stíhací pilot, je od prírody bojovný a odhodlaný. Maliar Juraj, Slovák žijúci v Prahe, sa po tridsiatke trochu bezradne zamýšľa nad bezcieľnosťou svojho dovtedajšieho života. Dlho žil nezáväzne a bezstarostne, no už nadišiel čas, keď sa konečne treba rozhodnúť - vybrať si medzi dvomi ženami, medzi dedinou a mestom, dať prednosť tvorbe alebo remeslu. Túži robiť umenie, ale zároveň dobre vie, že sa musí niečím živiť. A tak si postupne uvedomuje, akú zodpovednosť má voči svojím blízkym, a napokon dospieva k poznaniu, že by mal začať žiť svoj život nanovo a lepšie. Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Mozaikovité podobenstvo sa síce odohráva v bližšie neurčenom čase a priestore, avšak šialený svet bez ideálov, plný násilia, cynizmu a beznádeje, ktorý pred nami zobrazuje, v mnohých ohľadoch veľmi silne pripomína spoločenskú atmosféru v Československu po auguste 1968 Sedím na konári a je mi dobre (1989) Tragikomické ohliadnutie sa za koncom druhej svetovej vojny a obdobím nástupu komunistickej mašinérie. Na tomto pozadí sa odohráva chvíľami až snový príbeh troch hlavných protagonistov - komedianta Pepeho, frontového vojaka Prengela a židovského dievčaťa Ester, ktoré sa vracia z koncentračného tábora. Traja ľudia bez domova sa snažia naplniť svoju predstavu o šťastí. Vybrali si však zlú dobu.