Hlavná téma časopisu Kino-Ikon 1/2015 pripomína okrúhle výročie narodenia jedného z najvýznamnejších filmových tvorcov minulého storočia, režiséra Orsona Wellesa (1915 – 1985). Autori štúdií nehodnotia chronicky známe Wellesove filmy, zameriavajú sa skôr na témy či diela u nás celkom neznáme. Filmový kritik Jonathan Rosenbaum rekapituluje esejistické a dokumentárne fikcie Orsona Wellesa a riaditeľ Filmového múzea v Mníchove Stefan Droessler zasa upriamuje pozornosť na množstvo fragmentov z Wellesových neskorších nedokončených filmových a televíznych projektov. Slovenskú filmovo-kritickú obec zastupujú v bloku textov filmový teoretik Martin Ciel, ktorý si všíma Wellesove reklamy na japonskú Nikka Whisky, alebo František Gyárfáš s analýzou jedného z najmagickejších Wellesových mokumentov F ako falzifikát (1973).

Prvú tému čísla tvorí rozsiahla kritická rekapitulácia domácej filmovej produkcie za rok 2014. Jednotlivé príspevky v konštelácií referát a ko-referát - venovanej množstvu a najmä kvalite ročnej "úrody" hraných, dokumentárnych a animovaných filmov - zazneli na úvod verejných diskusií, ktoré sa uskutočnili ako  sprievodný program prehliadky Týždeň slovenského filmu (apríl 2015). V druhej téme pripravila hosťujúca editorka E. Šošková (FTF VŠMU) súbor textov a súčasnom animovanom filme. Vybraní autori sa venujú tak mysleniu o fenoménoch histórie a súčasnosti slovenského animovaného filmu (Šošková, Krišková, Uhrinová), napr. tradícii rozprávok alebo edukatívnej funkcii animovaných filmov pre deti, ako aj vybraným prípadovým štúdiám filmov i autorov (Zbojník Jurko, tWINs, Lokalfilmis, profil W. Boeowczyka, Herečka tisícročia). V rubrike ROZHOVORY nadviaže číslo na druhú a hlavnú tému čísla rozhovorom E. Šoškovej s jedným z najznámejších kolibských vedúcich produkcie krátkych a anim. filmov P. Forischom.

Filmový zemepis Viery Langerovej (edícia Studium), sa zameriava na základné historicko-kultúrne súradnice troch kinematografických celkov – kontinentálnej Číny, Hongkongu a Tchajwanu. Spája ich spoločné dedičstvo čínskej kultúry, z ktorého sa odvíja v odlišných historických a nakoniec i geografických podmienkach filmová tvorba, odrážajúca nielen realitu, ale aj potreby širokej diváckej obce. Kniha najprv mapuje začiatky filmu v kontinentálnej Číne, ktoré výrazne ovplyvnili aj filmové podnikanie v Hongkongu a na Tchajwane. Nasledujúce podkapitoly knihy rekapitulujú základné udalosti filmu, upozorňujú na osobnosti a ich diela – od „zlatej“ éry čínskeho filmu v 30. rokoch minulého storočia, cez renesanciu v 80. a 90. rokoch až po súčasnosť. Podstatnú časť kapitoly o kontinentálnej Číne tvoria profily najvýraznejších tvorcov. Podobne členené sú aj kapitoly o filmovej kultúre v Hongkongu a na Tchajwane.

Druhý titul edície Studium prináša súbor filmový esejí, ktoré Juraj Mojžiš v priebehu uplynulých rokov prezentoval formou prednášok v rámci vlastného seminára na Katedre filmovej vedy FTF VŠMU. Svoju prácu síce autor zameral na tvorbu filmárov, ktorí významným spôsobom zasiahli do dejín kinematografie, no v jeho výbere filmov nájdeme nielen diela medzinárodne ocenené a všeobecne uznávané, ale aj tie menej známe a doposiaľ dostatočne nereflektované. Medzi interpretovanými filmami sa potom vyskytujú napr. Nebo nad Berlínom (Wim Wenders), Blade Runner (Ridley Scott), Rozprávky na spanie (Peter Greenaway), Angel Heart (Alan Parker), Mesto žien (Federico Fellini), Caravaggio (Derek Jarman), Jackie Brownová (Quentin Tarantino) a i. Zo samotných analytických esejí čitatelia získajú informácie nielen o interpretovaných filmoch, ale i o výrobno-produkčných, prípadne ďalších umeleckých, kultúrnych prípadne spoločensko-politických vplyvoch, aké ich vznik sprevádzali.

Po úspešnom profile Emira Kusturicu sa autorka Jana Dudková rozhodla potvrdiť svoje odborné zameranie na balkánske kinematografie ďalšou publikáciou, vymedzenou predovšetkým kontextom srbského filmu 90. rokov. V podrobných interpretáciách piatich filmov (Rany, Underground, Pekné dediny pekne horia, Čierna mačka, biely kocúr, Sud prachu) objasňuje podvedomé i vedomé snahy o vymanenie súčasného obrazu Balkánu zo zajatia tradičných stereotypov a predsudkov v jeho reflexii. Kľúčovým pozadím analýz všetkých spomínaných filmov sa v jej texte stala problematizácia pojmu „balkanizmus“, ktorý bol v polovici 90. rokov navrhnutý podľa vzoru „orientalizmu“ literárneho kritika Edwarda Saida. Päť filmov, ktoré si v Srbsku i v zahraničí diváci zvykli vnímať ako „typicky“ balkánske, autorka prezentuje ako potenciálne podvratné a ukazuje tak aj nové možnosti, ako je z Balkánu možné urobiť metaforu ľudského životného údelu, ale najmä ľudského myslenia a vnímania.

Prvým sprostredkovateľom ľudskej komunikácie je jazyk, druhým rozprávanie. Monografia sa zaoberá postavením rozprávania v dnešnej audiovizuálnej kultúre. Sleduje jeho teoretický a historický kontext z hľadiska literárnej a filmovej mediality a intermediality.

Názov knihy režiséra Eduarda Grečnera odkazuje na jeho rovnomenný text-manifest z roku 1964, ktorý bol publikovaný v Kultúrnom živote. Základná idea, prístup ku kinematografii, pretrvala v Grečnerovom myslení dodnes, aj preto si už ako pedagóg na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici pripravoval úvahy o konkrétnych dielach a portréty tvorcov najmä z obdobia 60. rokov, ktoré najlepšie vystihujú jeho chápanie filmu. K čitateľovi sa tak dostáva 22 esejí, medzi ktorými nájde autorove zamyslenia na dielom slovenských režisérov ako Uher, Barabáš, Jakubisko či Hanák, ale i velikánov svetovej kinematografie, napr. Truffauta, Godarda, Buñuela alebo Antonioniho.

DVD obsahuje celkom 16 animovaných filmov z obdobia 60., 70. a 80. rokov. Vo výbere sú zastúpení všetci najvýznamnejší tvorcovia doterajšej histórie slovenského animovaného filmu a zároveň všetky dôležité tvorivé postupy, štýly a poetiky, aké jednotlivé animátorské osobnosti v rámci svojho diela reprezentujú.

Dvadsaťročný Šimon odchádza z rodičovského domu, aby našiel sám seba. Onedlho spoznáva Viktora a Máriu, ktorí ho postupne vťahujú do svojho komplikovaného vzťahu pohybujúceho sa niekde na hranici nežnosti a krutosti. Šimon odhaľuje ich minulosť a čoraz viac podlieha ich spôsobu existencie.